Často počujeme, že „časy sa menia“. Staré zvyky a tradície sa prispôsobujú novej dobe, nadobúdajú nové významy. Kedysi bola oberačková slávnosť oslavou ukončenia náročného obdobia zberu úrody. Dnes, aj keď sa zachovávajú tradičné motívy, dôraz sa viac kladie na spoločenský zážitok. Málokto je v súčasnosti priamo spätý s poľnohospodárstvom. Oberačkové slávnosti sa stali skôr turistickou atrakciou a spoločenským podujatím, lebo sú výbornou príležitosťou na stretnutia, rozhovory a upevňovania vzťahov.

20. septembra ulicami Jače znel spev sprevádzaný ľudovou hudbou Csibaj Banda. Melódie oznamovali, že sa sprievod vydal na cestu dedinou. Trasa viedla od Dózsovej ulice, cez Materskú školu Pitypang (Púpava – pozn. autor), po Kultúrny dom, kde mladý richtár bubnovaním pozval každého na pohostenie do parku. Na zastávkach bolo hostiteľom rodičovské združenie škôlky a základnej školy. Vo farbistom krojovanom sprievode nechýbali jazdci na koňoch a konské záprahy, no vítaní boli aj tí, ktorí prišli peši v bežnom oblečení. Dôležitá bola radosť zo spoločnej oslavy.

V Obecnom parku hostí privítala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Jači Erika Zemenová Palecsková. Prvý tanec, čardáš, začali richtár a richtárka, novomanželia Jače. Mladých do školy tanca pozýval Attila Juhász. V tomto roku sa prvýkrát konala súťaž zákuskov. Predsedom poroty bol László Lőrik, členmi Emese Gimesiová Szokolová a Atila Rusnák. Súťažilo až 20 zákuskov. Boli medzi nimi tradičné i novšie. Spomedzi všetkých porota vyzdvihla citrónovo-orieškový rez, košíček a jablkový koláč, teda ceny prevzali Regina Tápaiová Bátyiová, Eva Gáspárová a Zuzana Kollárová. Nikto však neobišiel naprázdno, každý súťažiaci dostal malú pozornosť na pamiatku, ručne vyrobenú pletenú tekvicu. Podujatie pokračovalo spoločnou hostinou. Na stoloch nechýbali koláče, klobása a tradičný fazuľový guláš. O dobrú náladu sa postarala Csibaj Banda. Zábava trvala do skorého večera.

(ar)

Foto: autor