Vo Veľkej Tarči v predvianočnom období vyzdobili dom tak, že na lampu zavesili vlastnoručne zhotovený adventný domček. Takýmto domčekom bol ozdobený aj kostol a v adventnom období každý deň otvorili jedno okienko, za ktorým bol úryvok zo Slova Božieho na daný deň.

Na deň Lucie ženy nemohli ísť preč z domu, ani k susedom, pretože tým, ktorých by navštívili, by brali „Lucku”, to znamená, že u tých v nasledujúcom roku bude rozbitého mnoho skla, tanierov a pohárov. Tiež bolo v tento deň zakázané šiť, pretože by ženy zašili sliepkam riťku a tie by neznášali vajcia. Dievčatá – sestry, sesternice a priateľky – uvarili toľko guliek, koľko ich bolo spolu. Do každej guľky zabalili papierik, na ktorý napísali meno jedného mládenca. Guľka, ktorá sa ako prvá dostala na povrch vody, patrila tej dievčine, u ktorej varili. Meno na papieri malo byť meno jej nastávajúceho manžela. Potom si každá z nich vybrala jednu guľku, aby zistila, ako sa bude volať jej manžel.

Na Štedrý deň pastieri svíň alebo hovädzieho dobytka zavítali do každej rodiny, statok ktorej strážili počas roka. Pod pazuchou mali jeden veľký zväzok z vŕbových konárov „barku“ (jahňady), z ktorého gazdiná vytiahla tri prútiky ľavou rukou, zaviazanou do svojej zástery. Tými pošibala pastiera po zadku a ten pritom vyskakoval od radosti. Gazdiná potom zaplietla konáre a zviazala ich konce, a na jar týmto korbáčom vyháňala na pasienky svine alebo kravy. Týmto korbáčom sa vyhrážali aj zlým deťom, ak robili neplechu, že dostanú. Pastierom darovali šunku, klobásu, koláč a aj víno, a vtedy im vyplácali celoročnú mzdu za stráženie statku. Večer pred bohoslužbou sa konala spoločná sviatočná večera rodiny. Pritom na stole bolo prestreté pre jednu osobu navyše (tým si uctili pamiatku zosnulých členov rodiny). Pod stolom do jedného drôteného sita naložili slamu a z každej úrody nasypali za hrsť doňho (pšenica, jačmeň, ovos, kukurica, fazuľa, hrášky atď.), aby úroda aj o rok bola bohatá. Do tohto sita hodili aj kus z každého jedla. Koncom vianočného obdobia, na Troch kráľov vysypali všetko zo sita sliepkam. Hlava rodiny každého ponúkol štamperlíkom pálenky, ženy, dievčatá a dokonca ešte aj deti si dali domáci sladký likér (napr. zmiešaninu terkelice a hruškovice, alebo sladkú pálenku) a v tento deň to nik neodmietol. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch poliali likérom koláč, a ten dostali deti. Na stole boli aj jablká, orechy a cesnak. Na večeru bola kyslá kapustnica, alebo hustá kapusta, neskôr už robili aj plnenú kapustu, ktorú vo Veľkej Tarči nazývali takart. Do hrnca naložili jednu vrstvu postrúhanej kyslej kapusty, na ňu guľky z mäsa a ryže, nasledovala ďalšia vrstva kapusty. Keď sa guľky uvarili, vybrali ich a kapustu ešte zapražili cesnakovou zápražkou. Neskoršie do guliek dávali aj z klobásovej plnky, tým tam bolo viac korenia a boli chutnejšie. Do kapustnice, ktorú vo Veľkej Tarči jedávali s koláčom, sa dostalo aj z klobásy, údeného mäsa aj zvyšky vnútorností, ktoré zostali zo zabíjačky, ako srdce, alebo aj nos svine. V niektorých rodinách podávali cestoviny s kyslou kapustou, ktoré posypali oškvarkami a zohriali ich v rúre. Samozrejme, nemohli chýbať ani orechové a makové bejgle z kysnutého cesta. Večera sa skončila zaváraninami, alebo ovocím (jablká, hrušky, sušené slivky).

Vianočný stromček bol najčastejšie z borovice a bol vyzdobený salónkami, orechmi, jablkami, pukanou kukuricou, medovníkmi a sviečkami. Darčekov nebolo veľa, deti dostali obyčajne ovocie, alebo salónky, dospelí si nedávali darčeky. Po večeri rozkrájali jedno jablko na toľko kusov, koľkí boli pri stole, každý si dal jeden, aby aj o rok boli v rovnakom počte pri sviatočnom stole. Každý zjedol aj strúčik cesnaku, aby bol v ďalšom roku zdravý. Cesnakovými strúčikmi nakreslili na zárubňu kríž, aby rodinu obišli zlí duchovia, ale takisto aj na dvere chlievov a maštalí, aby aj zvieratá boli chránené. Tiež si každý vybral z taniera jeden orech a otvoril ho. Komu sa dostal zdravý orech, znamenalo to, že bude zdravý v ďalšom roku, nezdravý orech značil chorobu, a kto mal plesnivý orech, to veštilo jeho prípadnú smrť v nastávajúcom roku. Po večeri si vypočuli z Biblie príbeh narodenia Ježiša, každé dieťa, ktoré už vedelo čítať, prečítalo jednu časť zo Slova Božieho, potom sa spoločne pomodlili, spievali vianočné piesne z tzv. starého sarvašského Spevníka a potom spoločne išli na sviatočnú bohoslužbu. Dievčatá si do kostola brali so sebou jedno jablko, ktoré si po bohoslužbe skryli pod vankúš. Na druhý deň ráno vybehli na ulicu, zahryzli doň a ktorého muža uvideli ako prvého, také meno mal mať ich nastávajúci manžel. Deti ešte pred bohoslužbou chodili spievať pod okná príbuzných. Evanjelici počas celého vianočného obdobia (od adventu do Troch kráľov) spievali o. i. nasledovnú pieseň, vo Veľkej Tarči predovšetkým práve počas vianočných dní:

1. Otvorte brány dokorán, prichádza požehnaný Pán,
Kráľ nad kráľov najslávnejší a Spasiteľ najmocnejší,
prináša radosť, spasenie, nech znejú piesne oslavné:
Požehnaný Boh náš, Stvoriteľ všetkých nás!
2. Je dobre ľudu vernému, čo ide v ústrety Jemu,
ó, dobre, dobre, všetkým tým, čo svoje srdce spoja s Ním,
On, Slnko spravodlivosti, je darcom pravej radosti:
Požehnaný Boh náš, Stvoriteľ všetkých nás!
3. Otvorte brány dokorán, by mohol Kristus vojsť i k vám,
cestu Jemu pripravujte a s láskou Ho privítajte,
nech vojde večnej slávy Kráľ, Boh, ktorý človekom sa stal:
Požehnaný Boh náš, Stvoriteľ všetkých nás!
4. Príď ku nám, Pane Ježiši, príď, náš Baránok najtichší,
osvecuj svojou milosťou a obdar dobrotivosťou.
Ty Duchom svojím sám nás veď a vysloboď zo všetkých bied,
len Tebe, náš Pane, chválospev spieva.

Keď ich zavolali do domov, vnúčatá, alebo krstné deti spievali aj koledy, čo vo Veľkej Tarči nazývali ritmuvania:

Dievčatko:
Ja som malá veverička, pýtam si ja do košíčka.
Kus koláča, kus pogáča, donesiem vám ráno vtáča!
Ja som malá pana, vítam Krista Pána.
Aj ja ho tak vítam, grajciarik si pýtam:
Grajciarik mi dajte, s Bohom ostávajte!

Chlapček:
Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik.
Vtáčence mi spievajú, Pána Krista vítajú.
Aj ja ho tak vítam, peniaze si pýtam:
Peniaze mi dajte, zdraví ostávajte!

Povedali ešte niekoľko blahoprianí, pozreli si vyzdobený vianočný stromček, alebo v chudobnejších rodinách iba ozdobený konár jedle. Ponúkli ich koláčmi, ovocím, zaváraninami, potom sa hostiteľ poďakoval za priania a dával deťom jablko, do ktorého bola zapichnutá minca (2 forinty). Príbuzní sa po skončení spievania spýtali detí: A vy ste čí? Boží – odpovedali deti. Ľúbite Pána Boha? Ľúbime.

V spievaní pod oknami pokračovali aj po bohoslužbe, občas aj do polnoci, keď mali veľa príbuzných. Konfirmandi chodili spievať so svojimi rovesníkmi. Najprv išli k farárovi na faru, potom ku každej rodine, občas to trvalo aj do druhej v noci, kým sa dostali na druhý koniec dediny. Pri každom dome ich ponúkli dobrotami, avšak často sa stávalo, že rodičia už nevydržali do takej neskorej noci. V sedemdesiatych rokoch mladí už spievali za sprievodu gitary. Mládenci a muži si na bohoslužbu brali aj luciový stolček, ktorý zhotovili a po bohoslužbe sa v predsieni kostola postavili naň, aby mohli zistiť, že ktoré ženy v dedine sú bosorky. Na ulicu vysypali mak, aby ho bosorky po jednom zrnku museli pozbierať a tým pádom nedobehli ostatných.

Prvého januára ako prvý musel navštíviť príbuzných a známych a popriať šťastný nový rok muž, aby prinášal na celý rok šťastie. Vo Veľkej Tarči boli v tento deň známe o. i. priania a vtipné vinše ako napríklad:

„Vinšujem vám Nový rok, aby vám z peci vypadol bok. A zo šafľa ucho, a gazdine brucho. A gazdovi riť, aby nemohol viac páleno piť.”

Vianočný strom odstránili z domu na Troch kráľov, v Deň Zjavenia Pána (6. januára). Všetci išli do kostola na bohoslužbu. Po obede rozdávali salónky z vianočného stromu (často už nemali čo rozdávať, pretože deti ich rozbalili ešte na stromčeku, zjedli ich a potom šikovne „zabalili” prázdne papiere.) Tým sa skončilo vianočné obdobie a začali sa všedné dni ďalšieho roka.

Na základe materiálu Márie Galántaiovej ϯ a Kataríny Szlaukovej sprac. (csl)

Foto: archív