Pedagóg, aktivista a osvetár Ján Folytán sa narodil v Sarvaši 15. augusta 1931, ako druhé dieťa Jána Folytána a Márie Szakácsovej. Rodičia boli roľníci. Vychovali tri deti. Bývali na Kardošskom sálaši pri čabianskej ceste. Bola to typická slovenská evanjelická rodina.

Otec už hovoril po maďarsky, ale matka mala problémy s používaním maďarského jazyka. Obaja sa najlepšie vyjadrovali po slovensky, preto doma obyčajne používali slovenčinu. J. Folytán už od detstva rád pracoval v záhrade. Láska, ktorú cítil k pôde, ho sprevádzala po celý život. Základnú školu skončil na Kardošskom sálaši, zmaturoval na békeščabianskom slovenskom gymnáziu, potom odišiel študovať do Budapešti dejepis a slovenčinu, ale diplom získal roku 1956 už na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne.

Prvým pracoviskom mladého učiteľa bola škola v obci Bíňa (Bénye) v Peštianskej župe, kde štyri roky vyučoval dejepis. Roku 1960 sa vrátil do Sarvaša, ale kontakty s predchádzajúcim pracoviskom neprerušil.

Rok 1960 je dôležitým míľnikom v živote Jána Folytána nielen preto, lebo v tom roku ho vymenovali za riaditeľa Slovenskej základnej školy v Sarvaši, ale aj preto, lebo vtedy si vzal za manželku sarvašskú učiteľku Zuzanu Vajgelovú.

Riadenie školy prinieslo veľa zmien v jeho živote. Mal veľa povinností, ktoré sa vždy snažil čo najzodpovednejšie splniť. Práce, ktoré nedokončil v škole, si vždy odniesol domov.

J. Folytán bol uznávanou osobnosťou slovenského politického a kultúrneho života. Bol predsedom pedagogickej komisie a neskôr podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Od roku 1994 do roku 1998 bol členom Slovenskej menšinovej samosprávy v Sarvaši a od roku 1999 predsedom sarvašského slovenského spolku Vernosť.

Ako riaditeľ slovenskej základnej školy často cestoval na Slovensko. Najčastejšie navštevoval Poprad a Malacky, družobné mestá Sarvaša. V osemdesiatych rokoch mal Sarvaš intenzívne kontakty so závodom Tesla, ktorý mal sídlo v Liptovskom Hrádku.

Ján Folytán bol 33 rokov riaditeľom Slovenskej základnej školy v Sarvaši. Za tie roky škola prežila veľa zmien, ale pedagogický zbor bol stabilný. Postupne sa zlepšovali pracovné podmienky a rástla prestíž inštitúcie. K jeho menu sa viaže založenie slovenskej materskej školy. Žiaci ho mali radi, lebo dobre vysvetľoval látku a mal zmysel pre humor. Chcel vychovávať nielen žiakov, ale aj učiteľov. Pod jeho vedením vyrástla jedna vynikajúca škola. Bohužiaľ, nemohol vidieť, ako dozrela jeho práca. V roku 2004, keď uvádzali do užívania obnovenú a rozšírenú budovu slovenskej školy, slávnosť sledoval z večnosti. Má však leví podiel na tom, že dnes sarvašské slovenské deti môžu chodiť do jednej z najlepšie vybavených základných škôl v Maďarsku.

Keď pán riaditeľ odišiel do dôchodku, neskončil sa jeho kontakt so slovenskou školou. Bol v nej vítaným hosťom. Navštevoval školu takmer každodenne.

Ján Folytán považoval za veľmi dôležité, aby mal čas aj na rodinu. Nesmierne miloval svoju dcéru Alicu a svoje tri vnúčatá. Popri práci si našiel čas aj na záhradkárčenie. V sobotu a nedeľu popoludní vždy pracoval v záhrade. Ovocím a zeleninou zásoboval celú rodinu.

Ján Folytán bol jedným z najaktívnejších členov prvej sarvašskej slovenskej samosprávy. Funkciu poslanca bral veľmi vážne. Veľa pracoval na udržiavaní a rozvíjaní vzťahov so slovenskými družobnými mestami Poprad a Malacky. Rád chodieval do slovenského domu, aby tam diskutoval o aktuálnych otázkach. V januári roku 1997 bolo uverejnené prvé číslo slovenskej prílohy sarvašských novín Novinkár nad Kerešom. Ján Folytán bol ich aktívnym prispievateľom. Často informoval čitateľov o podujatiach sarvašských Slovákov. 20. júla 1997 slávnostne otvorili Slovenský spoločenský dom v Sarvaši a v tom istom roku pri príležitosti 275. výročia znovuosídlenia mesta inštalovali pred hotelom Arpád sochu baróna Jána Juraja Harruckerna. Vtedy Ján Folytán navrhol vybudovať na Hlavnom námestí pomník prvým slovenským osídlencom. Sarvašská slovenská samospráva realizovala tento návrh k oslavám 280. výročia príchodu Slovákov do Sarvaša. V roku 2002 inštalovali pomník pred Starým evanjelickým kostolom.

24. februára 1999 zvolili členovia spolku Vernosť za predsedu Jána Folytána. Tajomníčkou sa stala Anna Franková a kultúrnou referentkou Erika Szigetiová. Obidve vtedy učiteľky slovenskej základnej školy. Jeho veľkým snom bolo dobudovať komplexné, multifunkčné kultúrne slovenské centrum. 12. februára 2001 sa konalo valné zhromaždenie Kultúrneho spolku Slovákov, kde Ján Folytán vo svojom referáte hovoril o činnosti spolku. Nikto nemohol vedieť, že to bolo posledné valné zhromaždenie, ktoré viedol. Dňa 11. marca 2001 náhle zomrel.

Sarvašskí Slováci naňho nezabudli. Slovenská základná škola v Sarvaši si na každom dôležitejšom podujatí pripomenie jeho meno. Každý rok jeden ôsmak dostane cenu, ktorú založil osobne Ján Folytán s cieľom povzbudiť žiakov k ešte väčšej aktivite, k lepšiemu učeniu a k zachovaniu slovenského jazyka.

Jeho prácu uznali viacerými vyznamenaniami, on sa však najviacej tešil z tých „domácich“. V roku 1999 dostal Cenu za pedagogickú činnosť a Vyznamenanie za Sarvaš, ako aj cenu sarvašskej slovenskej samosprávy.