Udalosti, ktoré spájajú národnostné komunity a upevňujú ich kultúrnu identitu, majú pre zachovanie národnostného povedomia neoceniteľný význam. Jedným z takýchto podujatí bol aj XXI. Slovenský deň v Čabačúde a priateľské stretnutie Slovákov, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 23. mája popoludní v priestoroch Kultúrneho domu Józsefa Eötvösa v Čabačúde.

Organizátormi boli miestna slovenská samospráva a Spolok čabačúdskych Slovákov, s cieľom pripomenúť si bohaté kultúrne dedičstvo predkov a vytvoriť priestor pre priateľské stretnutia a utužovanie vzťahov medzi Slovákmi z celého regiónu. Moderátorky, Zuzana Istvánová Simonová a Judita Szloszjárová, privítali všetkých účinkujúcich i hostí zo Sarvaša, Irminčoku, Kondorošu, Kétsoproňu, Telekgerendáša, Békéšskej Čaby, Čorváša, Gerendášu, Eleku a Čabasabady, menovite podpredsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku a predsedníčku Slovenskej samosprávy v Kardoši Juditu Fábriovú, poslankyňu Slovenskej samosprávy Békéšskej župy Eriku Szatmáriovú Baloghovú, starostu obce Čabačúd Jozefa Molnára, a starostku obce Irminčok Máriu Bohrátovú. Organizátori vyjadrili úprimnú vďaku aj všetkým podporovateľom, bez ktorých materiálnej pomoci by sa toto podujatie nemohlo realizovať, menovite Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, Samospráve obce Čabačúd, spoločnosti Askopán Kft. a Nadácii „Rodičia pre čabačúdske deti“.

Po úvodných privítaniach dostali slovo samotní hostia. Ako prvý vystúpil starosta Jozef Molnár, ktorý vyjadril veľkú radosť nad tým, že obec Čabačúd mohla opäť poskytnúť priestor pre toto tradičné podujatie. Vo svojom príhovore zaželal všetkým prítomným, aby sa počas celého dňa cítili príjemne. Na záver srdečne zablahoželal členom miestneho folklórneho súboru k ich nedávnemu úspechu v súťaži, kde vybojovali zlaté hodnotenie, čím úspešne reprezentovali svoju obec. Následne sa prítomným prihovorila Erika Szatmáriová Baloghová, ktorá vo svojom prejave vyjadrila potešenie z toho, že môže byť v tento sviatočný deň prítomná medzi čabačúdskymi Slovákmi. Poznamenala, že ju nesmierne teší vysoká účasť veriacich a hostí z rôznych osád Békéšskej župy, a popriala všetkým prítomným príjemný a obohacujúci zážitok. Sériu prejavov uzavrela Judita Fábriová, ktorá odovzdala srdečné pozdravy predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej, ako aj celého predsedníctva. Vo svojom vystúpení zdôraznila, že ju osobne veľmi teší, keď na týchto podujatiach vidí známe tváre, s ktorými sa môže každoročne stretávať a rozprávať v materinskom jazyku. Poukázala na hlbší zmysel takýchto národnostných stretnutí, ktoré majú slúžiť na to, aby sa ľudia spoločne cítili dobre, porozprávali a zasmiali sa, aspoň na chvíľu zabudli na bežné starosti. Vyjadrila presvedčenie, že tieto podujatia sú dôležité pre posilnenie vzájomnej spolupatričnosti a zaželala pevné zdravie všetkým zúčastneným a úspešný priebeh popoludnia.

Po slávnostných prejavoch nastal jeden z najvýznamnejších a najemocionálnejších momentov celého Slovenského dňa, ktorým bolo slávnostné odovzdanie vyznamenania „Za čabačúdskych Slovákov“. Toto ocenenie bolo založené poslaneckým zborom Slovenskej samosprávy v Čabačúde s cieľom oceniť osobnosti, ktoré sa významnou mierou podieľajú na rozvoji slovenského národnostného života v obci. V roku 2026 bolo toto prestížne ocenenie udelené Michalovi Válkovskému, za jeho dlhoročnú obetavú prácu pri zachovávaní slovenských tradícií, posilňovaní osobitnej kultúrnej identity národnostnej komunity a pri plnení úloh spojených s používaním a rozvíjaním slovenského materinského jazyka. Laudácia podrobne zmapovala jeho bohatú činnosť v prospech miestnych Slovákov, vrátane obdobia rokov 2014 – 2022, kedy zastával funkciu predsedu Slovenskej samosprávy v Čabačúde. Počas svojho pôsobenia sa zaslúžil o organizovanie miestnych podujatí, ako sú Prehliadka tradičných jedál, Deň pece či Večierka. Významným míľnikom jeho iniciatív bola spolupráca pri vytvorení Slovenského pamätného domu a komunitného priestoru, ktorý vznikol ako dôstojná náhrada pamätnej izby v priestoroch bývalého Kultúrneho domu Józsefa Eötvösa, čím sa podarilo zachrániť mnohé predmety každodennej potreby predkov. Michal Válkovski sa taktiež významne podieľal na organizovaní pravidelných bohoslužieb v slovenskom jazyku a aktívne vyhľadával kontakty s inými slovenskými obcami v Maďarsku v duchu národnostnej spolupatričnosti. Aj po skončení svojho mandátu naďalej pomáha komunite ako národnostný referent v pobočke Spoločného obecného úradu v Sarvaši v Čabačúde. Laureát vo svojom krátkom poďakovaní zdôraznil, že úspech takejto práce nikdy nezávisí len od jedného človeka, ale od spolupráce celej komunity. Uviedol, že celá táto činnosť funguje dobre vtedy, keď každý prispeje svojím malým dielom, či už v popredí alebo v pozadí, a vyjadril úprimnú vďaku všetkým, ktorí ho na tejto ceste sprevádzali a podporovali.

Po oficiálnej časti nasledoval pestrý program, v ktorom sa predstavili rôzne generácie interpretov, od tých najmenších až po skúsených nositeľov tradícií. Kultúrny blok otvorili deti z Materskej školy Lipový háj v Čabačúde, ktoré si pod vedením učiteľky Agnešy Hipskej-Vargovej pripravili pásmo slovenských básničiek a pesničiek. Po škôlkaroch sa na javisku predstavil detský citarový krúžok „Malé škovránky“, ktorý pôsobí pri Základnej škole Augustína Treforta v Čabačúde pod vedením Emese Hruškovej Hajdúovej. Pásmo ľudových piesní v podaní telekgerendášskeho Pávieho krúžku Borouka prinieslo do sály kus autentického domáceho slovenského folklóru. Dynamiku a tanečnú eleganciu do programu vniesli členovia Tanečného súboru Tešedík zo Sarvaša. Záver kultúrneho programu patril Čabačúdskej folklórnej skupine pod vedením Jozefa Majora.

Podujatie ukázalo, že uchovávanie materinského jazyka, piesní, tancov a zvykov nie je len prežívaním minulosti, ale živým procesom, ktorý spája ľudí a odovzdáva trvalé hodnoty budúcim generáciám. Vyjadrené slová vďaky patrili všetkým účinkujúcim, obetavým organizátorom, podporovateľom a hosťom, ktorí svojou prítomnosťou poctili toto podujatie a dodali mu slávnostný ráz. Po skončení kultúrneho programu boli všetci prítomní pozvaní na spoločnú večeru a tanečnú zábavu, ktorá pokračovala v duchu priateľstva, dobrej nálady a neformálnych rozhovorov, čím sa úspešne zavŕšil ďalší významný deň v živote dolnozemskej slovenskej osady.

Greguš

Foto: autor