V tomto roku oslavuje viacero našich kultúrnych telies tridsiate výročie svojho založenia, resp. znovuzaloženia. Pravdepodobne vo veľkej miere to súvisí aj s vytvorením národnostného samosprávneho systému, keď v našich osadách slovenskí folkloristi nabrali novú silu aj vďaka podporám miestnych slovenských volených zborov.

Ženský spevácky zbor Venčok vo Veľkej Tarči oslávil nedávno tiež takéto okrúhle výročie, pritom v ich prípade ide o pokračovanie v zachovávaní miestnych tradícií, začiatky ktorého v tejto obci v blízkosti Budapešti siahajú až do 50. rokov 20. storočia.

V prvú júnovú sobotu vo veľkotarčianskom Osvetovom stredisku HEMO speváčky jubilujúceho Venčoka a ich hostia potešili záujemcov pestrým kultúrnym programom. Na úvod podujatia miestny evanjelický farár Juraj Baranka pripomenul, že z Békešskej Čaby sa dostal z jednej slovenskej komunity do ďalšej vo Veľkej Tarči. Po čítaní z písma Svätého zdôraznil, že musíme odovzdávať ďalším generáciám tie poklady, ktoré sme dostali od Boha a zdedili po našich predkoch. Následne pred spoločnou modlitbou požehnal prítomných.

„Ženský spevácky zbor Venčok bol založený v roku 1996 s cieľom, aby zachoval slovenské piesne, zvyky a kultúrne dedičstvo dediny a odovzdával ich ďalším generáciám. Zbor sa za uplynulých tridsať rokov stal významným činiteľom kultúrneho diania obce. Pravidelne vystupuje na miestnych, regionálnych a celoštátnych podujatiach, národnostných stretnutiach, cirkevných sviatkoch a iných aktivitách, zameraných na zachovávanie tradícií. Zakladajúcou zboru bola nebohá Mária Galántaiová, alebo ako ju v dedine každý nazýval Gali Mari. Do svojej smrti dvadsaťtri rokov viedla zbor s láskou a neúnavne preň pracovala. Vďaka nej sa vytvoril nielen spevokol, ale zároveň jeden súdržný kolektív, základom ktorého je úcta voči tradíciám, radosť zo spoločného spevu a vzájomná úcta členiek. Odbornú pomoc poskytla zboru v minulosti aj učiteľka hudby a spevu Zsanett Nitkulinecová. V súčasnosti je vedúcou kolektívu absolventka Slovenského gymnázia v Budapešti Katarína Némethová, kým umeleckou vedúcou sa stala riaditeľka Základnej a umeleckej školy J. Simándyho v Malej Tarči Edit Siposová Vargová. Z početných ocenení Venčoka snáď najprestížnejším je Zlatý páv Zväzu speváckych zborov, orchestrov a ľudových hudieb v Maďarsku (KÓTA), ktorý získal v roku 2024,“ uviedla o. i. z histórie a fungovania speváckeho zboru moderátorka slávnosti Inez Tóthová.

Pritom k prehľadu zachovávania tradícií vo Veľkej Tarči treba dodať, že už v päťdesiatych rokoch minulého storočia tu skúmali slovenské tance a zvyky takí významní folkloristi ako Sándor Timár a György Martin. Súbor vznikol v roku 1958, najprv fungoval spevácky zbor, neskôr založili aj tanečnú skupinu. Svoj zlatý vek folkloristi prežívali do osemdesiatych rokov, istý čas ich choreografom bol známy odborník György Manninger. Vystupovali nielen doma, ale aj v mnohých slovenských obciach v rámci kultúrnych zájazdov, organizovaných Demokratickým zväzom Slovákov v Maďarsku, dokonca nás zastupovali aj na detvianskom folklórnom festivale. O ich úspechu svedčí aj archívna čierno-biela nahrávka Maďarskej televízie, prístupná aj na internetovej stránke miestneho Kultúrneho spolku za zachovanie tradícií, na ktorej okrem miestnych tancov a sólového spevu predviedli aj choreografie z Guty a zo Šáre. V narodeninovom programe oslávený súbor vystúpil s kyticou slovenských a maďarských ľudových piesní. So svojimi pásmami mu prišli zagratulovať kultúrne telesá z Čemeru, Ečeru, Išasegu a Kerestúru. Zvláštnosťou bolo uvedenie video nahrávky z doby pandémie koronavírusu, keď členky Venčoku spievali osobitne vo svojich domovoch a pomocou vyspelej techniky sa zrodili zábery, z ktorých aj napriek nezvyčajnému riešeniu cítiť súzvuk hlasov speváčok.

Ďalšou filmovou nahrávkou si uctili pamiatku Márie Galántaiovej. Natočili ju filmári televízneho kanála Szilas gedeľovského (Gödöllő) mikroregiónu v roku 2014. Mária Galántaiová v nej porozprávala, že do svojich šiestich rokov vedela iba po slovensky, až v škole sa naučila po maďarsky. Už v základnej škole sa zapojila do práce tanečnej skupiny a aj neskôr, s menšími prestávkami bola členkou kolektívu folkloristov, buď tanečnej skupiny, alebo speváckeho zboru. „Keď som bola stredoškoláčkou, do školy som išla v rovnošate a po návrate domov som sa ihneď prezliekla do kroja. Dodnes mám zachované kroje ešte aj z detstva, najväčší záujem o ne má najmenšie z mojich vnúčat. Som hrdá na to, že sme Slováci, pretože si myslím, že sme pracovití a svedomití,“ podelila sa vtedy o svoje myšlienky s divákmi nebohá významná osobnosť veľkotarčianskych Slovákov a ich rodákov v pripeštianskom regióne. Ďalej porozprávala, čo všetko vykonali, či už ako slovenský zbor, alebo ako Ženský spevácky zbor Venčok. Vyzdvihla napríklad Kuchársky klub Varečka, v ktorom vždy pripravovali nejaké typické miestne slovenské jedlo. Tiež ju tešilo, že o ich kurz slovenčiny bol veľký záujem. „V každom roku usporiadame Národnostný deň, v rámci ktorého je prístupná aj dočasná výstava v Dedinskom múzeu, aj okolo tej je veľa roboty. Som hrdá na to, že ešte Péter Gáncs bol u nás farárom, keď som navrhla, aby sme usporiadali dvojjazyčné služby Božie. On mal spočiatku obavy, ale nakoniec na tieto bohoslužby prišlo viac ľudí, než v jednu obyčajnú nedeľu. Vždy som bola energická, aktívna, ale teraz už cítim, že treba odovzdať štafetu, nechcem byť akýmsi dinosaurom...“ dodala so svojím svojským humorom M. Galántaiová päť rokov predtým, ako nás navždy opustila. Spomienka na ňu bola o to vzácnejšia, že na výročnej slávnosti boli prítomné aj jej dcéra a vnučka. Následne si menovite uctili pamiatku všetkých zosnulých členiek položením po jednom bielom klinčeku do vázy na javisku.

Záverom nasledovali gratulácie. V mene starostu Ervina Barnu kolektívu zablahoželala referentka verejnej osvety Krisztina Antalová, kým popri gratulácii o zásluhách speváckeho zboru hovoril bývalý predseda miestneho Kultúrneho spolku za zachovávanie tradícií, ktorého jednou zložkou je práve aj Venčok – Ladislav Bátori. Gratuláciu predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej tlmočil a aj vo svojom mene zablahoželal poverený riaditeľ Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Csaba Ondrej Aszódi. Blahoželanie Spolku pripeštianskych Slovákov Dolina odovzdala jeho predsedníčka Zuzana Szabová, kým Katarína Szabová Tóthová zagratulovala nielen v mene malotarčianskych Slovákov, ale aj ako členka Kultúrneho výboru CSSM. Samozrejme, v radoch gratulantov nemohli chýbať účinkujúce kultúrne telesá, predstavitelia ktorých popriali speváčkam ešte veľa úspechov. Umelecká vedúca zboru E. Siposová Vargová sa menovite poďakovala každej členke Venčoku, ktoré ju na oplátku prekvapili darčekom. Slávnostný program sa skončil spoločným spevom vystupujúcich zborov, o hudobný sprievod sa postarala kapela Szapora banda. V rámci osláv bola nainštalovaná aj príležitostná výstava, na ktorej fotografie a publikácie s tematikou veľkoračianskeho folklóru spestrilo aj niekoľko krojovaných bábik.

Cs. Lampert

Foto: autor