„Predmety nás oslovujú priamočiarejšie a úprimnejšie než slová.“ Touto myšlienkou Gyulu Illyésa otvorila predsedníčka Spolku ľudového umenia Békešskej župy Anna Pálová XVIII. Celoštátnu výstavu ľudového umenia. Na význam živých tradícií nadviazala aj riaditeľka Domu tradícií v Budapešti Katarína Beszprémyová citátom Károlya Kósa: „Nie mŕtva tradícia, ale duch prejavujúci sa podľa zákona dedičnosti, schopnosť neustálej obnovy a vôľa smerujúca do budúcnosti sú základom prežitia a rastu.“ Obe myšlienky výstižne vystihujú poslanie ľudového umenia – zachovávať tradície a zároveň ich prirodzene prenášať do súčasnosti.

Koncom júna sa v župnej knižnici v Békešskej Čabe uskutočnila vernisáž spojená s odovzdávaním cien regionálneho kola výstavy. Z 1729 prihlásených diel od 92 kolektívov a 17 individuálnych tvorcov z regiónu i z Vojvodiny odborná porota vybrala 1270 prác. Výstava ponúka pestrú prehliadku hrnčiarstva, výroby plsti, tkáčstva, maľovania kraslíc a nábytku, rezbárstva, košikárstva, navliekania korálikov, výroby hračiek, medovnikárstva, ľudového odevu a jeho doplnkov, čipkárstva i výšivkárstva. Mnohé exponáty spájajú viacero remeselných techník a zároveň reagujú na potreby súčasného človeka, čím úspešne prenášajú tradičné prvky do každodenného života.

Práve týmto smerom sa v posledných rokoch uberajú aj členky Výšivkárskeho krúžku Rozmarín, ktorý pôsobí v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe pod vedením Moniky Misikovej-Czikovej. Tradičné výšivky aplikujú na textílie dennej potreby i na elegantné odevy, čím dokazujú, že ľudové motívy majú svoje miesto aj v súčasnej móde. Takáto tvorba si vyžaduje nielen zručnosť a trpezlivosť, ale aj hlbokú úctu k tradíciám.

V regionálnom kole získal kolektív mimoriadnu cenu za súbor bytového textilu do manželskej spálne s motívmi zo slovenského Čataja. Na ocenenom diele pracovali Judita Bartoláková, Mária Császárová Csákváriová, Judita Tanaiová, G. Zsirosová, Gyöngyi Farkasová Zemjánová, Magdolna Feketeová, K. Győrfiová, Gy. Kovácsová, J. Liptáková, Monika Mihaleczová, Mária Misiková, Anna Nedényiová Törőcsiková, G. Németiová, Gy. Pittnerová, Alžbeta Pribojszká, Mária Etelka Sajtiová, Irena Szelezsánová, E. Széplakiová, Ida Takáchová a Gy. Uhrinová. Výnimočnosť kolekcie spočíva aj v použití bielej a zlatej nite, ktoré symbolizujú čistotu, ušľachtilosť manželského zväzku i úctu k tradíciám. Do výstavy boli zaradené aj ich práce s čabianskymi motívmi z kožucha.

Rozmarínčanky sa však nevenujú iba bytovému textilu. S obľubou tvoria aj elegantné každodenné i slávnostné odevy zdobené tradičnými motívmi. Týždeň pred touto udalosťou získali na výstave a súťaži „Százrózsás“ v Mezőkövesde mimoriadnu cenu za šaty so svätoštefanskými maťovskými motívmi, ktoré zodpovedali tematickému zameraniu súťaže. Ocenené modely vytvorili tri členky Výšivkárskeho krúžku Rozmarín – Ida Takáchová, Irena Szelezsánová a Judita Bartoláková.

Vo svojej tvorivej práci však pokračovali ďalej. Vyšili ďalšie šaty s trnavskými motívmi, ktoré už vo februári zožali veľký úspech na medzinárodnej textilnej konferencii. S veľkou radosťou prijali správu, že práve tieto práce spolu s čatajskou kolekciou boli vybrané na celoštátnu výstavu, ktorá sa otvorí 1. októbra v Etnografickom múzeu v Budapešti. Ide o elegantné čierno-modré šaty a sukne, na ktorých sú trnavské motívy vyšité vo farebnosti vernej pôvodným vzorom, no zároveň pôsobia mimoriadne moderne a elegantne.

Úspechy Rozmarínčaniek potvrdzujú, že ich tvorba sa rozvíja podobne ako vetvičky rozmarínu, po ktorom nesie krúžok svoje meno. Dôsledne napĺňajú poslanie zachovávať a odovzdávať tradičné motívy celej Karpatskej kotliny, predovšetkým z prostredia, v ktorom žijú, či už slovenské alebo maďarské. Aj viceprimátor József Bálint vo svojom príhovore zdôraznil, že táto hodnotná a pestrá výstava našla svoje dôstojné miesto práve v Békešskej Čabe, kde sa kultúrne dedičstvo Slovákov a Maďarov už stáročia prirodzene prelína a dodnes tvorí živú súčasť života mesta.

Na záver blahoželáme aj výšivkárkam z Veľkého Bánhedeša, ktoré si rovnako odniesli mimoriadnu cenu. Potešilo nás aj to, že medzi vystavenými dielami bolo viacero prác s motívmi zo Slovenska – zo Zobora, Liptova či s kremnickou čipkou. Všetkým oceneným i vystavujúcim prajeme veľa ďalších tvorivých úspechov, inšpirácie a radosti z práce, ktorou uchovávajú živé dedičstvo našich predkov.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca békeščabianskeho regionálneho strediska ÚKSM

Foto: autorka