Slovenská národnostná samospráva v Orosláni, Dedinský spolok za zachovávanie tradícií a miestna evanjelická farnosť v poslednú septembrovú sobotu pripravili pri príležitosti 325. výročia príchodu Slovákov do tohto mesta v Komárňansko-ostrihomskej župe bohatú sériu programov.

Podujatie sa začalo dvojjazyčnou slávnostnou ďakovnou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole, na ktorej kázal zborový farár zo Slovenského Komlóša Attila Spišák, ktorý o. i. zdôraznil: „Ako nás vidia v Maďarsku? Povedzme, že ako Slováci v Maďarsku sme neznámi, a predsa o nás všetci vedia. Každý deň sa aj nad nami vznáša smrť, a predsa sme nikdy nežili plnšie. Naši predkovia sem prišli pred 325 rokmi a vy dodnes trváte. Čas nám hádže pod nohy polená a predsa o radosť nás tým nepripraví. Sme chudobní, a predsa rozdávame poklady nesmiernej hodnoty. Nemáme nič, a predsa patrí nám všetko. Zostali sme vo viere v Ježiša Krista!“

Po bohoslužbe sa účastníci premiestnili na neďaleké námestie Topoľa, kde sa konalo odhalenie pamätníka nebohého sochára a keramikára Györgya Kugla, ktorý v roku 2001 pri príležitosti 300. výročia príchodu Slovákov do Orosláňu vytvoril dielo, tzv. studňu Topoľa. Po pozdravných slovách poslankyne mestského obvodu Kataríny Vargovej Vojnárovej sa slova ujala parlamentná poslankyňa volebného obvodu Nikolett Árvaiová: „Odhalenie pamätníka niekomu neznamená len to, že nechceme, aby jeho dielo, práca a príklad upadli do zabudnutia. Dnes nespomíname iba na jedného vynikajúceho sochára, ale aj na všetko to, čo môže jeden tvorivý umelec dať svojmu rodnému mestu. György Kugl bol rodákom tohto mesta a napriek tomu, že neskôr sa usadil inde, jeho tvorbu inšpirovalo aj naďalej prostredie rodiska.“ Parlamentná poslankyňa zároveň dodala, že dejiny Orosláňu sú históriou viacerých jedincov, rodín a kultúr a slovenská komunita je neoddeliteľnou súčasťou týchto dejín. Primátor mesta Károly Takács povedal, že počas bohoslužby sa zamýšľal nad tým, aký ťažký život mohli mať prví osídlenci, ktorí prišli do spustošenej oblasti. Pričom okrem Maďarov, ktorí obývali okolité obce, sa v tomto kraji usadili predovšetkým Nemci. „Oroslánski Slováci v katolíckom prostredí museli chrániť aj svoje evanjelické vierovyznanie, čo v tých časoch nebolo ľahké, museli zaň často bojovať,“ podčiarkol K. Takács.

O zásluhách autora pamätníka k 300. výročiu príchodu Slovákov do Orosláňu, nositeľa Munkácsyho ceny hovoril aj predseda Dedinského spolku za zachovávanie tradícií János Pis. Zároveň vyzdvihol význam námestia Topoľa v živote tunajšej komunity kedysi a dnes: „Studňa Topoľa Györgya Kugla sa stala pre večnosť čarom a mementom, vytesanom z kameňa a vypálenom z hliny.“ Po odhalení diela, ktoré vytvoril Imre Budai za pomoci Ákosa Kontru účastníci vzdali hold položením vencov vďaky k pamätníku prvých slovenských rodín, ktoré sa tu usadili v roku 1701. Tiež si uctili pamiatku nebohej evanjelickej farárky zo Sarvaša Alžbety Nobikovej, ktorá často prichádzala z Dolniakov do Orosláňu, aby šírila Božie slovo aj v jazyku predkov miestnych Slovákov. Pri odhalení nového pamätníka a pietnom akte účinkovali miestna Banícka dychová kapela a nedávno založený Ženský spevácky zbor Topoľ. Po tejto časti osláv, ktorej sa okrem popredných predstaviteľov mesta zúčastnili aj vdova a traja synovia Györgya Kugla, sa oslavujúci premiestnili ku Kultúrnemu domu Františka Rákócziho II. Na múre tejto inštitúcie sa nachádza pamätná tabuľa tetky Marišky Vargovej, kedysi rozhodujúcej osobnosti miestnej slovenskej komunity, pri ktorej jej prítomní vyjadrili úctu a vďaku. Následne sa v kultúrnom dome konalo pohostenie, v rámci ktorého bola aj možnosť na neviazané rozhovory s početnými potomkami presídlencov. Katarína Kálaziová, rod. Broškovičová nám porozprávala, že jej mama mala štrnásť rokov, keď sa v roku 1947 presídlili. „Môj starý otec Peter Čulik počas druhej svetovej vojny dlho nemusel narukovať, pretože mal kone a pomáhal pri hospodárení ženám, ktoré zostali doma bez manželov. Preto sa ho obec dlho zastávala, ale nakoniec sa predsa dostal na ruský front, odkiaľ sa nikdy nevrátil. Stará mama Katarína Čuliková, rod. Krišťáková sa rozhodla presídliť do Dvorov nad Žitavou. Agitátori presídľovania jej predtým sľúbili, že budú hľadať starého otca, ale nakoniec sa tak nestalo...“ V prvých rokoch v novom domove ich tamojší ťažko prijali, ani nie kvôli jazykovým, ale skôr náboženským rozdielom. „Medzi rodákmi z Orosláňu a evanjelickými Slovákmi z Černe sa vytvorila silná súdržnosť, chodili do malého kostola málopočetnej maďarskej kalvínskej komunity,“ dodala pani Katarína. O ďalšie zaujímavosti sa s nami podelila Alena Magyarová, rod. Batalková: „Spýtala som sa staršieho pána, či pozná dom Batalkovcov tuto, vo vedľajšej ulici. On mi porozprával, že sa v ňom usadila rodina Gallovcov. Mojím starým rodičom zase bol pridelený ich dom v Dvoroch nad Žitavou, takže zhodou okolností sa dve rodiny doslova „vymenili“. Z našej širšej rodiny niektorí počas vojny ušli do Ameriky, ale napríklad môj bratranec žije v neďalekom Kecskéde, my sme aj tam chodievali pravidelne na návštevy. V Dvoroch sa usadili aj katolícki Slováci zo Sílešu, s nimi náboženské rozdiely neboli problémom, vznikali aj zmiešané manželstvá, aj my máme v rodine Sílešanku,“ povedala nám pani Alena.

Ďalším dejiskom celodenných osláv bol Starý evanjelický cintorín, kde v rámci pietneho aktu nedávno inštalovaná miestna zborová farárka Johanna Pápicsová Jakabová vo svojej kázni zdôraznila: „Skláňame hlavu pri hroboch našich predkov. Vyjadrujeme im vďaku za ich vieru, húževnatosť a vytrvalosť, za ich zvyky, ktoré si po 325. rokoch zachováme ako tradície.“ V oslavách účastníci pokračovali v mestskom Osvetovom stredisku F. Kölcseyho, kde sa konala vernisáž výstavy fotografií tak z dávnej minulosti, ako aj z novodobých aktivít a iniciatív oroslánskych Slovákov, vrátane založenia Slovenského klubu, otvorenia Slovenského pamiatkového domu a pôsobenia kultúrnych telies až po súčasnosť. Po odznení príležitostnej básne Pavla Kopála z Kozároviec s názvom Orosláň v podaní Márie Hrabovskej, v maďarčine Marianny Bekeovej Szilágyiovej, účastníkov privítal riaditeľ hostiteľskej inštitúcie Zoltán Körtvélyfáy. Otvorenia výstavy sa ujala čestná predsedníčka Dedinského spolku za zachovávanie tradícií Anna Kissová, ktorá zdôraznila: „Dejiny Orosláňu sa nedatujú od histórie baníctva v meste, ale oveľa skôr. Korene nášho mesta siahajú do tej malej slovenskej dediny, ktorá bola založená na vyľudnenom kraji grófom Antalom Esterházym. Slovenské rodiny z Nitrianskej, Trenčianskej stolice a z Myjavy si priniesli jazyk, vierovyznanie, zvyky, pracovité ruky a tradície. Tieto hodnoty určili svojráznosť obce počas stáročí. V dnešnom Orosláni máme početné pamiatky tohto dedičstva.“ Výstava je prístupná verejnosti do 14. októbra. Spomienkové oslavy vyvrcholili galaprogramom, na ktorom vzácnych hostí privítala „motor“ slovenského diania v meste, predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Alžbeta Szabová a podpredsedníčka M. Bekeová Szilágyiová.

Na slávnosť významného výročia prišli aj delegácie Slovákov z Čobánky, Kestúca, Šarišápu, Tardoša a Tatabáne-Bánhidy. Slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik vo svojom slávnostnom prejave o. i. povedal: „Napriek tomu, že sa slovenčina z našich rodín vytráca, naša komunita sa svojej slovenskej identity húževnato pridržiava, sme si vedomí svojich koreňov a v nejakej forme zachovávame naše tradície a oslavujeme naše významné výročia.“ Zároveň zagratuloval slovenskej komunite v Orosláni k významnému jubileu a poprial veľa úspechov aj v budúcnosti v odovzdávaní slovenských tradícií ďalším generáciám. Blahoželania v mene predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbety Hollerovej Račkovej odzneli od podpredsedu CSSM Tomáša Nagya, ktorý sa zároveň poďakoval každému, kto prispel k zachovaniu slovenskej identity a slovenského rázu Orosláňu. Primátor Károly Takács opäť ubezpečil prítomných, že vedenie mesta bude pri iniciatívach a aktivitách miestnej slovenskej komunity aj naďalej partnerom. Následne javisko už patrilo kultúrnym telesám z dvoch partnerských osád Orosláňu na Slovensku. Ľudoví speváci a speváčky z Kozároviec rozveselili obecenstvo humornými, pijanskými ľudovými piesňami, kým tanečníci zo Šale choreografiami z rôznych kútov Slovenska tiež zožali veľký úspech. Na záver dôstojných osláv organizátori pripravili štedré pohostenie pre účastníkov sviatočného dňa.

(CsL)

Foto: autor