Alebo: slovné pilulky na liečenie ľudskej duše. Aj takto by sa dali nazvať texty vyššie uvedenej knižky, ktorá vyšla v roku 2015 spod pera katolíckeho kňaza a básnika Stanislava Brtoša (1969).

Je to už jeho 18. zbierka básní. Zvláštnosťou tejto je, že každá báseň je uvedená krátkou prózou a knižka je ukončená životopismi členov slávnej kňazskej, učiteľskej a hudobníckej rodiny Žaškovských z obce Žaškov, otca Andreja Žaškovského (1794-1866) a jeho troch synov Františka (1819-1887), Andreja (1824-1882) a Jozefa (1830-1905).

Stanislav Brtoš misijne 4 roky pôsobil medzi Slovákmi v Budapešti a jej blízkom okolí, v r. 2011 bol aj hosťujúcim farárom v pilíšskom Santove a tak ho dobre poznajú mnohí Slováci v týchto končinách. V roku 2010 vydal zbierku básní „Modlitby z Budína“, ktorá vznikla v Budapešti, v misijnom dome Lazaristov. Prezentáciu mala 11. januára 2011 v priestoroch divadelnej sály Slovenského inštitútu v Budapešti. Bola to zároveň aj jeho rozlúčka s krajanmi v Budapešti pred jeho návratom na Slovensko. Na podujatí bol prítomný aj vtedajší veľvyslanec Peter Weiss, ktorý ocenil pastoračnú a kultúrnu misiu slovenského kňaza v slovenskej komunite. S. Brtoš po ukončení svojej misie sa vrátil na Slovensko, do obce Žaškov, kde je správcom rímskokatolíckej farnosti sv. Gála. Tu si všimol, že v obci už odpradávna žila významná rodina Žaškovských, ktorí tu z pokolenia na pokolenie boli kantormi a učiteľmi, a tak významne prispievali ku vzdelaniu a výchove obyvateľov tejto obce. Tak aj Andrej Žaškovský a jeho traja synovia. Pátral po ich životopise, činnosti, životnom diele a zistil, že svojou usilovnou prácou vytvorili významné diela, čím prispeli ku zvýšeniu kvality cirkevného hudobného života. Vzbudili v ňom veľa šľachetných myšlienok, obdivoval ich a veľa o nich uvažoval. Všimol si, že človek vníma svet, predmety, priestory okolo seba v trojrozmernom systéme, ale sú aj pojmy ako „krása”, „pravda”, „ľudskosť”, atď., ktoré sa do tohto rámca nevmestia. Napríklad v prípade dotykov krásy píše, že sa zdá: „akoby sa štvrtý rozmer dotkol človeka a človek nemá pojmy, ktorými by dotyk tohto štvrtého rozmeru opísal. Skôr ho vie vyjadriť inak, umením.” Spomenie konkrétne báseň ako istú formu ľudskej komunikácie a pokračuje básňou „Krása”. To už hovoríme o knižke „ekológia vzťahov”. Vymenúva slabosti človeka a hľadá nápravu. Napríklad v úvodnom texte hovorí: „Túžba po milosrdenstve a odpustení je v nás veľká. Ale musí byť taká istá aj voči druhému. Nemožno žiadať milosrdenstvo a odpustenie len pre seba a druhého potrestať. Musíme sa učiť radosti z odpúšťania.” Potom už v básni ďalej rozoberá myšlienku a vysvetľuje, ako na to, až nakoniec vyriekne sentenciu: „Len v moci odpustenia / otvorí sa nebo / a všetko bude nevinné.” Po každej ôsmej takejto „lekcii” nasleduje znotovaná náboženská pieseň, poväčšine z diela Františka Žaškovského „Manuale Musico-liturgicum” (1853). Po poslednej (63.) takejto časti nasleduje 14 básní na tému „Krížová cesta”. V nich vymenúva, akých krutostí a chýb sa človek dopustil, následkom čoho „Boží Syn umiera / zloba ľudského odsúdenia / a On prosí Otca o odpustenie. / Láska neumrela.” Úžasný je to protiklad, víťazstvo lásky nad zlom! Obrovský vzor dobra – pre človeka, vykúpeného skrze zmŕtvychvstania Syna Božieho.

Po tom všetkom autor podáva podrobný opis nesmierne usilovného, pracovitého, vzdelaného a dobrosrdečného kantora, učiteľa a vzorného vychovávateľa Andreja Žaškovského, ktorý aj zo svojich troch synov vychoval významných, vysoko vzdelaných, široko-ďaleko uznávaných kňazov, učiteľov, hudobníkov, autorov mnohých významných diel. Nakoniec všetci zakotvili v Jágri, kde vyučovali, vychovávali hudobníkov a povzniesli do úctyhodnej výšky cirkevný hudobný život mesta, čo malo odozvu nielen doma, ale aj v zahraničí. Len na ukážku odcitujem z riadkov autora: „Učiteľské združenie jágerskej diecézy v roku 1878 rozhodlo, že pri príležitosti 25-ročného pôsobenia bratov Žaškovskovcov v oblasti hudobnej literatúry zorganizujú na ich počesť slávnosť, ktorou chceli oceniť ich zásluhy a povzbudiť mladších členov učiteľského združenia diecézy.” Sem teda vyústilo snaženie autora slovnými pilulkami liečiť ľudské duše. Predstaviť im, čo je dobré a čo je zlé, ako sa zbaviť zlého. Zošľachtiť ich, aby boli skutočne ľudské v tom pravom slova zmysle. A nakoniec im ukázať, že nežiada od nich nemožné, veď tu sú títo členovia rodiny Žaškovskovcov, ktorí to tak krásne dokázali. Zoznámiť sa s nimi, aj s celým týmto skvelým dielom dôstojného pána Stanislava Brtoša sa oplatí. Treba si ho len so záujmom celé prečítať, vžiť sa doňho a duševne sa ním obohatiť. Na konci knižky sú umiestnené fotografie pekne upravených náhrobných pomníkov na Hatvanskom cintoríne v Jágri, ktoré dokazujú, že úctu voči rodinám Žaškovskovcov a ich rodinným príslušníkom si v tomto meste podnes zachovali.

Gregor Papuček

Zamyslenie

Je doba zvláštna
no nie sama od seba
človek ju tvorí

duša chce byť šťastná
či žiada priveľa?
také sú ľudské tvory

pomimo všetko sa deje
bez dobrozdania
potom len doba zloby

pravda o tom nie je

keď pravdu pohania
veľká je lobby

všade bez rozdielu

Otáznik

Pramene vyvierajú
smer majú k cieľu
to je smerodajné

meriame mieru
akosi zlú
keď srdce chladne

to ľudské
dobro sa stráca
i pravda sama

človek už nesmie
s ona krása
že by už pochovaná bola?

Len tak akosi

Dobro je darom
prezázračným
slávnostná chvíľa

priam dotyk s rajom
časnosť s nekonečným
len občas chýba

keď iné vstúpi
opak toho
do života

a potom potupí
ide si stroho
nevadiac že bola dobrota.

I tak sa dá

Inak len tak
keď vidíme
chorobu v moci

a to je prízrak
kým sa nepominie
o tom sú mocní

ale čo už
keď nieto pravdy

tak aspoň ty skús
byť pravdovravný.

Ešte nechápeme

Výstup je námaha
na vrchol hory
a stojí za to

nevadí keď sa namáha
človek keď telo bolí
až vtedy uzrie zlato

podobne iný výstup
na Kalváriu života
bez bolesti sa nedá

ochutnať ale skús
jak chutí obeta
keď vieš že duša vykúpená

Krutosť odsúdenia
(Odsúdenie)

Človek zrobil chybu
keď neposlúchol
tam priamo na počiatku

potom ľudia kynú
kým neprišiel On
a dal do poriadku

a znova to isté
preveliká chyba
v konaní človeka

keď zas teba Kriste
- bo súdnosť im chýba
pohroma preveľká -

odsúdia
ortieľom
smrti