Ľudový básnik Michal Čičeľ v Békešskej Čabe

Župná knižnica v Békešskej Čabe s podporou Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku usporiadala 15. októbra stretnutie s čabianskym ľudovým básnikom Michalom Čičeľom.

Hostí a 89-ročného básnika pozdravila riaditeľka inštitúcie Szilvia Rakonczásová a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Judita Molnárová Pribojská. Komlóšsky básnik Juraj Antal Dolnozemský daroval svojmu čabianskemu priateľovi báseň napísanú pri tejto príležitosti. Na podujatí sa zúčastnil aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo.

O Michalovi Čičeľovi, členovi čabianskeho Slovenského klubu, hovorila najprv predsedníčka klubu Alžbeta Ančinová. Prezradila obecenstvu, že najstarší básnik čabianskych Slovákov vyrástol a celý svoj život prežil na sálaši. Od začiatku sa jeho život spájal s gazdovstvom. Choval kone, mal aj dostihové. Jeho brat bol džokejom. Pritom sa zaoberal aj včelárstvom. Bol včelárskym dozorcom. Vo voľnom čase píše básničky. Najčastejšie recituje básne „Na mamičku sa rozpamätujem” a „Na Dolnej zemi som sa narodiv”. Jeho prvá zbierka bola uverejnená pred 11 rokmi.

Ďalšie momenty zo života ľudového básnika porozprávala a fotografiami ilustrovala moderátorka a organizátorka podujatia Zuzana Lonovičová. Michal Čičeľ sa narodil v roku 1926 v Békešskej Čabe v slovenskej roľníckej rodine. V škole rád čítal a recitoval. Básne začal písať počas vojenčiny. Písal v obidvoch jazykoch, preložil aj pár básní J. Aranya a A. Petőfiho. Jeho diela sú pravidelne uverejňované v literárnych antológiách Békešskej župy a v slovenských periodikách Čabän a Čabiansky kalendár. Samostatnú zbierku Túžim po tichu vydala Čabianska organizácia Slovákov v roku 2004. O poézii Michala Čičeľa písali pekné, uznanlivé články, jeho tvorbu ocenili Zoltán Banner, Gregor Papuček, Anna Istvánová a Ervin Sass.

V priebehu rozhovoru Ujo Mišo takto sa vyjadril o sebe: „V Békešskej Čabe som choďiv do evanjelickej škoľe. Tam sme sa čítať-písať aj históriu slovensky učiľi. Dobre a ľahko som sa učiv. Do vyššej škoľe som tody ňimav možnosť. Šťiriročný technikum som už ako dospeľí skončiv. Za vojáka ma v roku 1949-tom zavolaľi. Dva roke som vyslúživ na hraňici Titovej. Ľiterárnu slovenčinu som ňimav možnosť sa naučiť, ľen tento čabianský jazyk hovorím. Hoc ďe, hoc na kerých krajoch som tu okolo vlasťi choďiv, zoz touto slovenčinov som sa porozumieť veďev. Píšem komu na radosť, komu na obďivu! Večšinu básňe, meňej prózu..“ Čabiansky básnik porozprával aj krátke príbehy zo svojho života. Napríklad, ako písal na objednanie ľúbostné básne frajerkám svojich kamarátov - vojakov, alebo ako chytil zajačika na poli.

Z diela básnika recitovali: Oľga Fodorová, Mária Kiseľová, Emília Kováčová, členovia Čabianskej organizácie Slovákov a Katinka Szuhajová, Kitti Rajeczká, Dóra Acsaiová, študentky čabianskeho slovenského gymnázia. Ľudové piesne zaspievali žiaci čabianskej slovenskej základnej školy Marcell Gergő, Hanna Kolyszová a Mercedesz Gáborová.

Organizátorka stretnutia pri príležitosti literárneho popoludnia „Ujo Mišo rozpráva o živote a svojej tvorbe” zostavila výber básní Michala Čičeľa pod názvom „Píšem báseň o všetkom, čo je krásne”. Zostavená kniha obsahuje jeho básne publikované v rôznych periodikách a predstavuje aj doteraz nezverejnené básne čabianskeho poeta. Pravopis a datovanie básní je v zhode s rukopisom.

Ildika Očovská

Foto: ČOS

Fotogalériu nájdete TU.