K najnovšej básnickej zbierke Gregora Papučka

Vydavateľstvo Pavla Stana PostScriptum priviedlo na svet ďalšiu knihu „zahraničného“ Slováka Gregora Papučka: Jesenná, s podtitulom Básne a preklady. Autor a vydavateľ si už dlhšiu dobu rozumejú, nie je to prvá spolupráca, dúfam, že ani posledná. Jeden i druhý majú moje sympatie. Spomínanú knihu aj jej autora predstavil začiatkom novembra 2015 vydavateľ na knižnom veľtrhu v Bratislave – Bibliotéka. Poslucháči zo Slovenska si s veľkou pozornosťou vypočuli informácie zo života Slovákov v Maďarsku a započúvali sa do majstrových veršov. Beseda mala veľký úspech.

A teraz k najnovšej Papučkovej knižnej zbierke. Knižka je rozsahom útla, obsahom veľavravná. Strán vrátane obsahu a tiráže má 88, ale pôvodných básní, piesní a prekladov má len o desať menej – 78. Básnik Papuček je skutočne majstrom slovenského slova. Na vyjadrenie mnohorakosti významu, širokého záberu a hĺbky myšlienky mu stačí priestor o veľkosti strany A6. Aj to riedko zaplnený! Zdôrazňujem, majster slovenského slova. Nie je to samozrejmosť. Na rozdiel od domácich tuzemských, našských slovenských spisovateľov žije a tvorí v prostredí, kde je doma slovo a myšlienka maďarská. Maďarská myšlienka – „maďarstvo“ – nie je príliš naklonené (neanalyzujem prečo) inému, inojazyčnému, inonárodnému spôsobu života. Mnohých našincov to vedie k určitému prispôsobeniu sa, načo zdôrazňovať inakosť? Gregor k tomu poznamenáva: „Povedali nám, že tá naša reč/ nie je slovenská, vraj len taká tótska!/ Chytila sa nás ako cholera/ táto myšlienka krajne idiotská.“

Predmetom Papučkovho veršovania sú námety dotýkajúce sa osudu ľudstva (Čudná vojna s. 8), či „len“ miestnych Slovákov. Dokonca ilustrujúce drobnosti každodenného života človeka, jeho starosti a radosti, aj život záhrobný. V zbierke je kapitolka internetových básní, ľudových či remeselných ponášok a povrávok. Básne Gregora Papučka sa dobre čítajú, slová plynú samé od seba, niektoré boli aj zhudobnené. Aj tie tu nájdete. Záverečná časť knihy prináša výber z jeho prekladov básni pre deti od Sándora Weöresa.

Literárnokritické hodnotenie tvorby G. Papučka nechávam na povolaných. Moje hodnotenie je jednoduché, jednoznačné a jasné. Často tvrdím, že slovenská básnická tvorba pre mňa vyvrcholila štúrovskou poéziou. Čo bolo potom, o tom potom. Samozrejme Krasko, Válek a poniektorí iní tiež svietia na moju poetickú cestu. Dnes opäť vidím svetlo na konci slovenského básnického tunela – Gregor Papuček. Preháňam? Určite! Ale rád, s potešením. A ak si prečítate jeho básne, mnohí budete so mnou súhlasiť. Zakončím slohou jeho Otčenáša za reč našu: Otče náš, ktorý si na nebesiach/ posväť nám našu slovenčinu./ A ochraňuj nás od pokušenia/ vymeniť si ju na reč inú.

Jozef Schwarz

Foto: autor