Slovenská samospráva Budapešti (SSB) si počas rokov svojho pôsobenia vytvorila istý pracovný harmonogram, do ktorého sú zaradené pravidelne sa opakujúce podujatia. Takýmto je aj tradičná púť do Vyšehradu venovaná pamiatke Jozefa Karola Viktorina, organizovaná Slovenskou samosprávou VIII. obvodu Budapešti.

18. júna sme sa ako obyčajne najprv stretli na vyšehradskom cintoríne a uložili vence na hrob J. K. Viktorina. Medzi prítomnými boli predsedníčka SSB Edita Hortiová, predsedníčka Slovenskej samosprávy XVI. obvodu Zuzana Szabová, predsedníčka Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti Ľubomíra Fallerová, podpredseda Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Pavol Benšo, predsedníčka Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena Zuzana Hollósyová, etnografka Anna Kováčová, muzeológ, historik Péter Gróf, novinár Jozef Schwarz s manželkou, ale aj nový hosť, tajomník Matice slovenskej Viliam Komoras manželkou, farár Robert Csepregi a Slováci z viacerých obvodov Budapešti. Z cintorína sme sa premiestnili na dvor Základnej školy Lajosa Ápryliho, kde sa prítomným prihovorila organizátorka podujatia, predsedníčka Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Monika Szelényiová a po nej pravidelný dopisovateľ Ľudových novín Jozef Schwarz, ktorý nás okrem iného informoval o tom, že Matica slovenská v roku 1992 umiestnila v obci Zvar, na mieste, kde kedysi stál rodný dom J. K. Viktorina, pamätnú tabuľu tejto významnej osobnosti. Kultúrny program na školskom dvore zabezpečil Vyšehradský švábsky spevokol pod vedením Tamása Németha, ktorého členky okrem iného zaspievali pilíšsku hymnu v troch jazykoch – nemeckom, slovenskom a maďarskom. Péter Gróf nás informoval o tom, že mesto Vyšehrad v roku 2022 udelilo J. K. Viktorinovi, pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia, post humus titul čestného občana mesta. Po krátkej slávnosti Viliam Komora a poslanci Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti uložili vence k tu umiestnenej pamätnej tabuli J. K. Viktorina.

Súčasťou púte bola ďalej svätá omša v slovenskom jazyku v miestnom katolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa, ktorú slúžil brat kaplán Mikuláš Šurín zo Štúrova spoločne s farárom Róbertom Csepregim, prefektom Arcibiskupského seminára pre kňazov v Ostrihome. Omšu sprevádzal spevom Kultúrny spolok za Mlynky pod vedením Leventeho Galdu, hrou na organe kantor Štefan Nagy a prekrásnym spevom piesne Ave Mária dojala prítomných Fanni Pénzeliková.

Slávnostný program pokračoval prednáškou muzeológa Pétera Grófa v Kultúrnom dome kráľa Mateja Korvína a Mestskej knižnici. Tentokrát na tému Kresťanské pamiatky a stavby vo Vyšehrade. Vyšehrad (Visegrád) je významné historické mesto na Dunaji s bohatou kresťanskou tradíciou. Ako sme sa z prednášky dozvedeli, medzi jeho najdôležitejšie kresťanské pamiatky patrí Rímskokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa, čo je barokový chrám postavený v rokoch 1773 – 1782. Jeho hlavný oltár zdobí obraz „Kristus na kríži s Pannou Máriou, Máriou Magdalénou a svätým Jánom Evanjelistom“. Kostol je dodnes centrom náboženského života vo Vyšehrade. Ďalšou pamätihodnosťou je Kaplnka na Hradnom vrchu (Citadele). V areáli stredovekého hradu sa nachádzajú pozostatky hradnej kaplnky, ktorá slúžila kráľovskému dvoru počas stredoveku. No a samozrejme Kráľovský palác vo Vyšehrade, hoci nejde o cirkevnú stavbu, obsahoval kaplnku a bol dôležitým centrom kresťanskej kráľovskej moci v období vlády uhorských panovníkov. Významné sú aj ranokresťanské archeologické nálezy. Z rímskeho obdobia sa vo Vyšehrade našli predmety s kresťanskými symbolmi, napríklad Kristov monogram (Chi-Rho), ktoré dokazujú prítomnosť kresťanov už v 4. storočí. Tieto pamiatky dokumentujú vývoj kresťanstva vo Vyšehrade od neskorej antiky cez stredovek až po súčasnosť. Po prednáške, ktorú Péter Gróf predniesol vo svojom obvyklom rýchlom tempe, a chutnom obede (bryndzové halušky) sme zotrvali v priateľských rozhovoroch v záhrade Kultúrneho domu.

Ľubomíra Fallerová

Foto: autorka