Po dlhšom čase vyšla v Báčskom Petrovci publikácia s tematikou sťahovania Slovákov na Dolnú zemz koncafeudalizmu a začiatku kapitalizmu. (Publikácie s podobnou tematikou od Jána Siráckeho vyšli naposledy roku 1971 a 1985).

Jej autorom je rodák z Kulpína Ján Babiak (1946), ešte nedávno aktívny vedecký a univerzitný pracovník, ktorý dal knižke poetický názov Za slnkom napoludnie, s podtitulkom Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, a ešte južnejšie. Tento dlhšie očakávaný a vyhľadávaný knižný titul vydala Asociácia slovenských pedagógov v Báčskom Petrovci v edícii Korene.

Kým doteraz v dolnozemskom prostredí pretrvávala a pretrváva lokálna problematika skúmania a publikovania príchodu Slovákov na územie terajších štátov (Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko, neskôr i Bulharsko), resp. regiónov, miest a osád, v ostatných desaťročiach sa niekoľkí autori zaoberajú uceleným súhrnom historických faktov osídľovania Veľkej uhorskej nížiny, nám viac známej ako Dolná zem. Medzi nimi jedinečným príkladom je v tomto smere práve Ján Babiak a jeho čerstvo vydaná knižka, ktorá má 806 strán a z nich takmer sto strán sa týka územia terajšieho Maďarska. Autor má za sebou bohatú publicistickú činnosť, je autorom ôsmich knižných vydaní, viacerých štúdií, spolutvorca obecných monografií a redaktor spolkových časopisov, cielene zameraných na predmetnú problematiku. Jeho hlboko zakorenené slovenské cítenie a činy sa prejavili aj v tom, že stál na čele najskôr miestneho odboru Matice slovenskej v rodnej obci, ktorého je stále čestným predsedom, potom aj ako predseda Matice slovenskej v Juhoslávii (teraz v Srbsku). V ostatnom desaťročí všetky svoje sily a schopnosti venoval nielen bádaniu a sústreďovaniu archívnej dokumentácie z vojvodinských archívov, ale konzultatívne a písomne aj v Budapešti, Bratislave, Viedni, Martine, Kaloči, sústrediac sana začiatky presídľovania Slovákov do dolnozemskej oblasti, ktorú viackrát pomenúva aj ako Panónska nížina. V predslove tohto kapitálneho diela uvádza, že ho venuje všetkým Slovákom, čo v hľadaní terajšieho miesta pod slnkom nebeským boli prinútení nechať svoju matku a pohli sa na juh, za slnkom napoludnie, nesúc so sebou všetko to, čo charakterizuje našinca... „Vzdávam česť tým, čo nezapreli svoju slovenskosť“ – výrazne dodáva.

Koncepciu publikácie postavil tak, že využil trojakú zostavu zhrnutých informácií (základné údaje, podrobnejšie v poznámkovom aparáte pod čiarou, prevzaté doložené citácie). Na začiatku uvádza geografické a historické určenia Dolnej zeme a jej determinanty, a pokračuje o príčinách sťahovania, charakteristike jednotlivých etáp a smeroch sťahovania. Tie v bohatom obsahu začínajú od hromadného posúvania z najsevernejších slovenských stolíc do tých, ktoré ležia po celej šírke slovensko-maďarskej hranice a v susediacich stoliciach. Sú to regióny Novohradu, Komárna, Ostrihomu, Boršodu, Abovu, Zemplína. Potom prechádza do stredných stolíc Maďarska, kde cez rozsiahlu Peštiansku stolicu prechádza na západe do Zadunajska, konkrétne na Stoličnobelehradskú, Vesprímsku, Tolniansku a Šomodskú stolicu. Systematicky ďalej prechádza do dolnozemského priestoru Békešskej stolice, sekundárne do Sabolču, Čanádu a Aradu. Nasleduje podrobne zmapovaná oblasť medzi Dunajom a Tisou, kde rozoberá oblasť Báčky, Torontálu, Temešu, Sriemu a južného Banátu. V dnešnom Rumunsku systematicky spracúva oblasť Krišany a rumunského Banátu, ale aj horských oblastí v Bihorskej a Silaďskej stolici, ako aj oblasti Bukoviny, Transylvánie a Semeniku.Samostatne sa venuje Slovákom v Chorvátsku, najmä v oblasti Slavónska. Sekundárne sa dotýka neskoršie osídlených častí v Bulharsku, v malom počte v Bosne a Hercegovine, v dalmatínskom Chorvátsku a v Čiernej Hore,v južnom Srbsku a v Kosove. Publicisticky opisuje priebeh, roky, problémy a podmienky osídľovania a vo väčšine prípadov v obciach, ktoré sleduje, uvádza aj mená prvých osadníkov. V závere textu uvádzaných osád autor vhodne zaraďuje ich materiálnu, duchovnú, školskú a cirkevnú konsolidáciu. Pravý obraz o problematike v knižke dopĺňajú fotokópie, mapky, grafika a na konci množstvo informácií uľahčuje miestny register. Jednoznačne možno povedať, že autor Ján Babiak okrem uvedeného, preštudoval a citoval všetko, čo o tomto fenoméne vyšlo. Publikácia je písaná vycibreným štýlom, s výstižnými titulkami a podtitulkami a podáva hodnotný zdroj nových faktov a poznatkov o tristoročnej migrácii Slovákov. Je to najúplnejší dokument, ktorý bol doteraz vydaný, na ktorom vidno, že ho vytvoril dolnozemský rodák, ktorý dokáže spojiť vedecký prístup s historickým poznaním prostredia, v ktorom pracuje, žije a tvorí. Pre vyčerpávajúci obsah dlhoročne skúmanej a doloženej problematiky, možno toto dielo považovať za historicko-vedecké, venované dejinám dolnozemských Slovákov, ktoré tvoria integrálnu súčasť národných dejín Slovákov. Popri záujme širokej čitateľskej a odbornej verejnosti, vytvorené dielomôže sa stať vhodným prameňom aj pre historikov.

Ján Jančovic

Foto: autor