Nedávno vyšla nová publikácia z dielne Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Zvláštnu knižku s názvom Čabianske priezviská, pod ktorú sa autorsky podpísali Anna Divičanová, Ján Chlebnický, Tünde Tušková, Alžbeta Uhrinová a Iveta Valentová, predstavili v marci v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe.

Je pomerne vzácne, ak sa konkrétny región môže prezentovať uceleným výskumom antroponymie, teda súboru mien ľudí. O to je potom takéto úsilie vzácnejšie, ak vznikne takáto publikácia v dvojjazyčnom prostredí a navyše na území iného štátu. Takýmto odborným a vedeckým úsilím bol výskum, ktorý uskutočnili pracovníci Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Jeho výsledky autori (Anna Divičanová, Ján Chlebnický, Tünde Tušková, Alžbeta Uhrinová; slovenskú onomastiku v ňom zastupovala Iveta Valentová z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave) prezentovali na sklonku minulého roka v podobe kolektívnej monografie Čabianske priezviská. V syntetickej podobe sa im podarilo zozbierať a spracovať inventár čabianskych slovenských rodín a predstaviť tak výsledky viacročného jazykovedného, ale aj terénneho, archívneho, historického, demografického či etnografického výskumu. K odbornej verejnosti a ďalším záujemcom sa dostáva publikácia, ktorej cieľom je spracovať čabianske priezviská (korpus tvorí asi 600 priezvisk) z hľadiska ich pôvodu, onymickej motivácie a spôsobu ich vzniku. Vychádza sa tu pritom nielen z čisto jazykovedného a etymologického pohľadu na vlastné meno, ale berie sa do úvahy aj funkčný prístup a charakteristika obsahovej stránky vlastného mena.

Publikácia je osobitne zaujímavá aj preto, že analyzuje antroponymický materiál z územia iného štátu, z územia tzv. slovenských jazykových ostrovov v Maďarsku, ktoré vznikli v dôsledku migrácie slovenského obyvateľstva na začiatku 18. storočia. Časť migrujúcich obyvateľov do tohto regiónu už prichádzala s neoficiálnymi prímenami, ktoré sa postupne zmenili na priezviská, prípadne sa zmena z neoficiálneho prímena na úradné, oficiálne priezvisko uskutočnila až v ich novej domovine.

Na základe analýzy doložených priezvisk sa ukazuje, že jednotlivé priezviská vznikli podľa miesta pôvodného alebo aj prechodného bydliska usádzajúcich sa obyvateľov. Typickými príkladmi takýchto priezvisk sú napr. priezviská Kokavecz, Farkasinszki, Hornyák, Lipták, ktoré vznikli z názvov obcí, miest alebo názvov regiónov z územia Slovenska. Priložené mapy zároveň vhodne rekonštruujú aj smer migrácie a znázorňujú obce a mikroregióny na Slovensku, z ktorých Slováci do Békešskej Čaby prichádzali. Frekvenčné údaje ukazujú nielen na výskyt týchto priezvisk v Békešskej Čabe a v ďalších maďarských župách, ale archívny výskum v niektorých prípadoch umožnil sledovať aj to, kedy a kam sa jednotlivé rody sťahovali.

Ďalšie skupiny tvoria priezviská odvodené z rodných (krstných) mien, priezviská utvorené podľa pôvodného zamestnania, spoločenského postavenia, charakteristiky alebo vlastnosti ich pôvodných nositeľov a pod. V tabuľkách, ktoré zaraďujú jednotlivé priezviská do skupín podľa motivácie, sa vhodne uvádzajú aj frekvenčné údaje o nositeľoch konkrétnych priezvisk.

Rozsiahla štúdia objasňuje vznik konkrétnych priezvisk pôvodom slovenských rodín v Békešskej Čabe a vhodne ju dopĺňajú štatistické údaje o výskyte analyzovaných priezvisk na Slovensku v súčasnosti. Frekvenčné údaje dopĺňajú aj priložené mapy a tabuľky s frekvenciou konkrétnych priezvisk v maďarských župách. Pri jednotlivých analýzach autori nestrácajú z pozornosti skutočnosť, že priezviská sa neraz vyvíjali v bilingválnom prostredí a táto skutočnosť sa prejavuje aj na jazykovej interpretácii jednotlivých priezvisk.

Monografia Čabianske priezviská predstavuje cenný a mimoriadne zaujímavý príspevok do poznania vývinu slovenskej atroponymie a jej prípadných zmien v bilingválnom slovensko-maďarskom jazykovom prostredí a zároveň na pozadí analýzy priezvisk osvetľuje okolnosti osídľovania Békešskej Čaby a jej okolia Slovákmi v prvých desaťročiach 18. storočia, ale sčasti aj ich migrácie v mladších obdobiach.

Juraj Hladký

Foto: VÚSM