Prezentácia najnovšieho diela edície Kor/ridor

Slovenský kňaz, maďarský historik –pod týmto titulom vyšli listy a úryvky z denníkaĽudovíta Haanaako 9. zväzok spoločnej edícieVýskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM)a Historického ústavu Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vieds názvomKor/ridor.V prvom tohtoročnom, rovnomennom salóne, ktorý sa konal v polovici januárav Slovenskom inštitúte, účastníkov pozdravil riaditeľ Gabriel Hushegyi a zároveň sa poďakoval za viacročnú plodnú spoluprácu prítomnej bývalej riaditeľke VÚSM Anne Kováčovej, ktorá na čele našej bádateľskej inštitúcie odovzdala „štafetu“ Tünde Tuškovej.

Novú publikáciu – ktorá v deň prezentácie vyšla z tlačiarne – obecenstvu predstavil doktorandSlavistického a baltického filologického ústavu FF ELTEJuraj Rágyanszki. Ako uviedol, aj nové dielo sa organicky začleňuje tak do radu skorších zväzkov edície ako aj do doterajšej činnosti jeho redaktorov, historikov Józsefa Demmelaa Csabu Katonu, ktorí sa venujú slovenskému národného hnutiu, dejinám Slovákov v Maďarsku, obzvlášť dolnozemských. Zároveň vyzdvihol tú výhodu edície Kor/ridor, že v zostavení jej diel úzko spolupracujú slovenskí a maďarskí historici a niektoré z jej zväzkov sú dostupné v oboch jazykoch, resp. uverejňujú aj preklady niektorých diel, takže odborníci oboch štátov môžu nazrieť do tvorby svojich kolegov. O deviatom zväzku treba vedieť, že obsahuje výber z listov a memoárov evanjelického kňaza, historika Ľudovíta Haana (1818-1891) v slovenskom preklade. Juraj Rágyanszki vyzdvihol, že redaktori sa opäť venovali takému predstaviteľovi dolnozemských slovenských intelektuálov, evanjelických kňazov, ktorých charakterizuje dvojitá identita, pritom niektorých z nich ich súčasníci raz „obvinili“ z panslavizmu, inokedy zase z nadmierneho nakloneniu k maďarskému národnému hnutiu. Rečník za veľký prínos nového diela považuje aj to, že okrem osobného príbehu zakladajúceho člena Maďarskej historickej spoločnosti je vynikajúcim prameňom z hľadiska historiografie jedného mesta, ako aj histórie vedy a dejín cirkvi. Pritom redaktori nám zostavili publikáciu, ktorá je veľmi pozoruhodná aj z jazykovedného hľadiska... – dodal mladý jazykovedec. Zdôraznil, že v prípade dolnozemských slovenských intelektuálov bola vždy kľúčovou otázkou ich postoj ku kodifikácii štúrovskej spisovnej slovenčiny. Upriamil pozornosť na skoršiu štúdiu univerzitnej profesorky Márie Žilákovej, podľa ktorej z tohto hľadiska existovali dve skupiny, a síce Kutlíkova, ktorá bola oveľa priebojnejšou zástankyňou novej spisovnej slovenčiny a slovenského národného hnutia. Pričom sa práve Haanova skupina skôr priklonila k slovakizovanej biblickej češtine, podporovanej viacej aj uhorským štátom. Pri tejto problematike sa vynára otázka aj pre jazykovedcov: ako sa dajú striktne vymedziť hranice medzi výrazmi biblickej češtiny a tými bohemizmami, ktoré sa natoľko udomácnili v nárečí dolnozemských Slovákov, že ich môžeme pokladať už skôr za ich organickú súčasť a nie za české výrazy.

Je možné vytvoriť akési modely podôb dvojitej identity, resp. sformulovať určité tendencie na základe osobných príbehov príslušníkov takejto identity? – znela otázka moderátora večera pre redaktorov novej publikácie. Existuje viacero podôb viacnásobnej identity v rámci rôznych štruktúr, je napríklad iná dvojitá identita zemana so slovenským materinským jazykom v Liptove, alebo v Turci, ako identita slovenského evanjelického kňaza v Békešskej Čabe. Skúmať ich život je podľa môjho názoru aj preto dôležité, lebo z ich príbehov je vždy možné sa naučiť niečo iné, nové. Napríklad zo života Ľudovíta Haana je pre mňa veľmi dôležitou skúsenosťou, ako sa táto jeho dvojitá identita prejavovala cez úplne rôzne spoločenské siete, v rámci rôznych spoločenských vrstiev. O tom je aj výstižný názov diela Slovenský kňaz, maďarský historik – podčiarkol vedecký pracovník VÚSM József Demmel.

Pokračovaním edície Kor/ridor bude korešpondencia a celý denník Ľudovíta Haana v maďarskom preklade.

Cs. Lampert

Foto: csl