Bol som príjemne prekvapený, keď mi poštár nedávno priniesol balíček. Poslal mi ho vysoko ctený katolícky kňaz Stanislav Brtoš, autor kníh náboženskej lyriky – z ďalekého severoslovenského mesta Ružomberok.

Pána farára Brtoša mnohí Slováci v Maďarsku dobre poznajú, veď istý čas bol aj hosťujúcim farárom v pilíšskom Santove (2009-2011) a pastoračne pôsobil aj v Budapešti medzi tu žijúcimi Slovákmi. Svoje básnické pero si ani u nás neodložil do zásuvky oddychovať, o čom svedčí aj jeho pekná zbierka básní Modlitby z Budína (2010). Čiže zapísal sa aj do kontextu slovenskej literatúry v Maďarsku. Dnes pán Brtoš pôsobí v Ružomberku, je kňazom spišskej diecézy, členom Spolku slovenských spisovateľov a členom Literárneho klubu ružomberských spisovateľov. Je mimoriadne plodným básnikom, vydal spolu už 20 pekných zbierok básní, a táto dvadsiata (Slávnostnému menu, 2017) ktorú som práve dostal, ma poriadne prekvapila.

Ja som sa totiž v poslednom roku venoval žánru japonskej poézie haiku. Je to starodávny japonský poetický žáner, ktorý s kresťanstvom nemá nič spoločného. Trojriadková skladba má 5+7+5 slabík, správnejšie mór. Práve mi vyšla zbierka „Hviezdne nebesá, stošesťdesiat haiku zablyšťalo sa“. Hľadal som na internete, kto na Slovensku pozná tento japonský žáner poézie, ktorý slovenský básnik písal haiku. Vysvitlo, že sú na Slovensku takí básnici. Ale netušil som, aké prekvapenie ma čaká v tomto balíčku. Otvorím si môj nový darček, zbierku pána Brtoša: „Slávnostnému menu”, a v nej je 61 básní – litánií, to jest prosebných modlitieb, množstvo invokácií k pánu Ježišovi, a nad každou takou poetickou skladbou je jedno HAIKU! No to som teda nečakal. Tie litánie k Najsvätejšiemu menu Ježiš autor rozvinul do básnickej podoby, a síce dupľom. Raz klasickou formou básne, a ešte raz vo forme haiku. A týmito dvoma literárnymi prejavmi vzdáva úctu Najvyššej autorite sveta. Je to zaujímavý experiment, ktorý, aspoň v slovenskej poézii, nemá obdobu.

Zdalo by sa totiž, že haiku je príliš krátke na vyjadrenie čohokoľvek obsiahlejšieho. O tom je aj toto haiku: „Je to verš krátky? / Aj všetky veľké pravdy / sú na tri riadky.“ Aj autor tejto jubilejnej knižočky dokázal tak „zhustiť” obsah tej spodnej klasickej básne, že sa vmestil do tých troch riadkov japonského haiku. Aj nasledujúce haiku vraví: „Dunaj, Dneper, Don… / To všetko je v haiku, / svet sa vmestí doň!“ Čiže nie sú opodstatnené obavy, že by haiku bolo príliš krátke na výpoveď veľkých, dôležitých vecí. Veď „Aj tie najväčšie pravdy / sú na tri riadky“. Je zaujímavou hrou rad-radom si overiť, nakoľko vyjadruje dané haiku obsah, alebo aspoň podstatu pod ním uloženej klasickej básne.

Čítajúc rad-radom tieto do podoby básne popísané litánie človek si čoraz viacej uvedomuje, že sa vlastne modlí. Podobné knižočky má aj Milan Rúfus, vydal ich pod názvom Modlitbičky. On svoje modlitbičky venoval deťom, a litánie S. Brtoša oslovujú dospelých, sú to vlastne poetické modlitby. Väčšia ich časť obsahuje chválu Ježiša a jeho vzorných, dobrých vlastností, kým druhá časť obsahuje úpenlivé prosby, ako: buď nám milostivý, vyslyš nás, chráň nás od zlého, od každého hriechu, vysloboď nás od diablových úkladov, osloboď nás od večnej smrti, ... Skrze slávu Tvoju, vysloboď nás Ježišu.

Dnešný človek vidí a cíti, že náš svet spolu s nami blúdi po nesprávnych chodníčkoch a rúti sa kamsi do záhuby. Ako tento pád zastaviť? Ako sa zachrániť?. Na koho sa človek môže dôverne obrátiť so svojimi otázkami, úpenlivými prosbami, ak nie na najvyššiu autoritu tohto sveta?! Cestu k zlepšeniu tohto sveta a jeho ľudí nám pomôže nájsť týchto 61 litánií v knižke „Slávnostnému menu”, ktorú Stanislav Brtoš vydal v tomto roku ako v poradí 20. knižku, čiže aj jubilejnú. Je veľmi osožné a poučné prečítať si ju.

Gregor Papuček

Foto: archív