„Náš kalendár na rok 2018. Praktické a podnetné čítanie / Tematicky a žánrovo pestrá ročenka prináša množstvo zaujímavých príspevkov a farebných fotografií z politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí Slovákov v Maďarsku, a to s netajenými ambíciami, aby bola niečím viac než „iba“ kronikou našej Slovače“.

Takto znela tohtoročná informácia o ročenke Slovákov v Maďarsku. Je to tak? Je to o niečo viac ako kronika? Alebo len kalendárny prehľad toho, čo bolo v roku 2017 a dávno predtým a čo bude v roku 2018. Prečítajte si názor Slováka zo Slovenska, názor človeka pre ktorého Slovensko nekončí na jeho južnej hranici, ale je všade tam, kde žili a žijú Slováci. Všade tam, kde stáročia potom a krvou pretvárali uhorskú krajinu, v ktorej boli od počiatku pôvodnými obyvateľmi spolu s dnešnými Maďarmi. A tak ako Maďari sa hlásia k Bratislave, Košiciam (tiež k Brašovu, Novému Sadu, Mukačevu či Eisenstadtu v Rakúsku), tak sa Slováci hlásia k Pešťbudínu, Békešskej Čabe, Rábu (Győru), Nadlaku, Báčskemu Petrovcu, hornooravským dedinkám… Nie je v tom ani zamak nacionalizmu, nebodaj šovinizmu. Len každodenná hrdosť na svojich predkov.

Nebudem opakovať fakty, názvy príspevkov a vôbec všetko, čo v kalendári nájdete. „Náš kalendár“ je pestrý a pútavý. Je to opravdivý kalendár. Názov kalendár vniesli do života ľudí Rimania. „Najprv sa tak nazývali knihy, v ktorých mali rímski bankári zapísané dlžoby.“ (Ach, tie peniaze!) Postupne sa pretvorili (dnešným slovníkom povedané) na databázy, „kde už boli zaznamenané údaje o pamätných výročiach, hrách, obradoch, ale aj poznámky o počasí, o dobe a mieste trhov a pod.“ Známy slovenský historik Matúš Kučera ďalej píše: „Zatiaľ každé ráno vychádza slnko a každý večer opäť zapadá. Deň po dni ubieha s neúprosnou presnosťou. Po jari nastáva leto, po lete jeseň. Jeseň zas odovzdá svoje žezlo zime a tak to beží dookola“. Platí to všade vo svete. Aj v Maďarsku. Pre každého človeka má deň 24 hodín, týždeň sedem dní, aj pre Slováka v Maďarsku. Rozdiel je v pomenovaní dní, mesiacov. Tieto vychádzajú z jazyka, ktorým sa obec, pospolitosť, národ dorozumieva. Nie všade boli trhy v ten istý deň. Nie všetky štáty, národy uznávajú tie isté sviatky. Kalendár je tu nato, aby sme sa v tom vyznali, na nič nezabúdali. Pripomínali si to, čo si pripomínať máme. O to viac v prípade Slovákov v Maďarsku. Ako občania Maďarska svätia štátne sviatky svojej krajiny, ale nechcú zabúdať ani na svoju slovenskú postať. Pri tvorbe „nášho“ kalendára samotní autori napísali, že mali ambície, aby ročenka bola niečím viac než „iba“ kronikou našej Slovače. To „viac“ znamená, že Slováci v Maďarsku majú svoje dejiny rovnocenné s väčšinovými Maďarmi. A sú takisto dôležité a významné ako každého iného.

Náš kalendár ako každý iný kalendár je vedený snahou, aby sa stal nenahraditeľným v každodennom živote Slováka v Maďarsku. V minulosti Biblia suplovala kalendár veľmi rámcovo – spomeňte si na voľné strany, na ktorých gazda zaznamenával narodenia a úmrtia v rodine, ba často aj významné udalosti na gazdovstve – čas sejby, otelenie kravky. V devätnástom storočí prichádzajú kalendáre v dnešnom chápaní, z ktorých sa gazda dozvie, čo, kde a kedy má vykonať. A v jazyku, ktorému rozumie. Spomeňte si na Tranovského kalendár. Súvisí to s rozvojom vzdelanosti, ale tiež s nárastom poznatkov. Gazdovi už často nestačí jeho skúsenosť a skúsenosť predkov. Do života rodín, do domácností vstupuje kalendár. Aj ten slovenský za čias Uhorska. Po zániku Uhorska si slovenský živel, ktorý sa ocitol v Maďarsku, nachádza cestu k svojim slovenským kalendárom.

Prečo toľko slov o kalendároch a ich slovenských obsahoch? Nuž preto, že kalendár postupom doby kodifikoval čas a úkony spojené s konkrétnymi dňami. Najbežnejším časom sa stal čas roľnícky, čas ľudový. A práve kalendár v tlačenej podobe umožnil roľníkovi sa správať racionálne. To platí neustále. Aj keď roľníkov medzi nami je pomenej, pomaly ako vzácneho korenia. Ale aj v súčasnosti kalendár slúži na racionálne rozdelenie nášho každodenného času.

Dnes to nie je jeden jediný kalendár, položený vedľa Biblie. Máme kalendárov celú hŕbu. Je ich neúrekom. A nielen tlačených. V súlade s dobou aj virtuálnych. V každom počítači, v každom mobile je aj funkcia kalendár. A predsa „Náš kalendár“ je výnimočný a nenahraditeľný. Pretože je slovenský, v slovenčine a pre Slovákov. Práve jeho slovenskosť nám načim prehlbovať. Slovenskosť spočíva nielen v slovenskom obsahu, ale aj v slovenskom prístupe a v slovenskom jazyku. Rešpektujme a dodržiavajme pravidlá slovenského jazyka – písanie ženských priezvisk, prepis geografických a historických mien a pojmov v súlade so zásadami slovenského jazyka. To nie je urážka iného jazyka, nebodaj národa, to je slušnosť voči pravidlám slovenčiny a hrdosť na svoj pôvod. Prajem autorom a zostavovateľom Nášho kalendára v dlhodobej budúcnosti čo najviac slovenských nápadov. A moje najväčšie želanie? Množstvo slovenských čitateľov. Najmä z Maďarska. A ako ich získať a udržať? To je na pleciach samotných Slovákov v Maďarsku a ich reprezentácie. Som optimista. Ako sa vraví: nádej zomiera posledná.

Jozef Schwarz