„Bolo by skutočne odmenou za našu prácu, keby sa znova objavili staršie motívy svadieb, aby sa sfarbili dnešné svadby, pretože tentoraz sme sa snažili zhromaždiť čo najviac z farebných svadobných tradícií,“ dočítame sa v úvode z pera predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad Tünde Debreceniovej Králikovej.

V novej publikácii sa tiež spomína, že Novohradčania už dlho zbierajú svadobné zvyky. Výsledkom ich práce bolo aj divadelné predstavenie prezentované pred 9 rokmi s účasťou celej dediny.

Druhá časť knižočky podporená Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku Naše novohradské korene II. s podnázvom Novohradská svadba bola pokrstená, alebo skôr predstavená verejnosti koncom februára v miestnom Dome občianskych združení. Jej autorom je osvetár József Végh pôsobiaci už 50 rokov v tejto oblasti.

„Za tie roky som preštudoval dejiny 25 obcí západného Novohradu, predovšetkým v okrese Rétšág, ale aj niektorých z niekdajšej Hontianskej župy. Výsledky tohto výskumu vyšli aj v knižnej podobe,“ začal svoju prezentáciu všestranný lokálpatriot z neďalekého Diósjenő. Vo svojej prednáške sa zmienil o tom, odkiaľ družba odpisoval vtipné svadobné texty. Bolo to z brakových zbierok z konca 19. storočia, ktoré aktualizoval, prepisoval do iných podôb vychádzajúc z aktuálneho sociálneho, spoločenského a kultúrneho postavenia mladomanželov. Zdôraznil, že ukážky slovenských zápiskov najdôležitejšej osoby svadieb sa zachovali vo fonetickej podobe, lebo jazyk sa používal väčšinou v každodennej komunikácii.

Prítomní sa dozvedeli od autora niekoľko zaujímavostí zo zákulisia vzniku knihy Novohradská svadba, ako aj zo zberu materiálu. J. Végh ich oboznámil aj s najdôležitejšími funkciami, postavením, napríklad zváča alebo svatky počas konania svadby, lebo vieme, že v minulosti táto udalosť v živote človeka sa tešila nielen veľkému záujmu, ale aj uznaniu, nie náhodou sa štruktúra svadby striktne dodržiavala. Zo žartovných zvykov prečítal niekoľko veršov, okrem iného spomenul i vankúšový tanec, ktorý svadobčania tancovali po čepčení. Nevesta vyvoleného vábila do stredu kruhu, položila vankúš na zem a snažila sa spred partnera, ktorý si práve chcel kľaknúť, zobrať vankúš. Keď sa kľaknutie podarilo, pobozkali sa a urobili niekoľko rýchlych zatočení.

Pozrime sa však na „dielo“ aj z iného aspektu. Knižka pôsobí na prvý pohľad sympatickým dojmom, jej vonkajší vzhľad je v duchu prvého vydania. Autori akoby sa držali myšlienky, podľa ktorej „menej je niekedy viac“. Ani vonkajšej, ani vnútornej grafickej úprave sa nedá nič vytknúť. Po začítaní sa do knižky je hneď zrejmé, že je v nej použitý menej odborný jazyk, zrozumiteľný pre každého. Autor na 72 stranách (spolu s fotoprílohou na 84 listoch) sa snaží priblížiť záujemcovi tradičnú slovenskú národnostnú ľudovú kultúru, tie najdôležitejšie prvky miestnych svadobných zvykov. Pre útlosť knižky však nemá dostatok priestoru podrobnejšie rozvádzať všetky časti svadby, ktorá má podľa učebnice Slovenská vzdelanosť pre 5.-6. ročník až 16 prísnych poriadkových bodov.

Poznamenávame, že prvá časť Našich novohradských koreňov bola dvojjazyčná a redaktor knihy sa snažil oboznámiť záujemcov s históriou Novohradu, príchodom Slovákov do obce, so zaujímavosťami z dejín miestnej evanjelickej a katolíckej cirkvi, ako aj s tradičnou kultúrou, folklórom, krojom miestnych obyvateľov, všetko obohatené portrétmi, resp. spomienkami na významné osobnosti, či inštitúcie a kolektívy, ktoré sa s úspechom snažia zachovať slovenský ráz Novohradu. Tentoraz nám rytier maďarskej kultúry J. Végh predkladá tematicky čistejšiu, vyzretejšiu, ale jednojazyčnú knižku, lebo slovenčina sa zjavuje len sporadicky. Autor to vysvetľuje tým, že v druhej dekáde 20. storočia sa spomínaný jazyk čoraz viac odsunul do úzadia, a predsedníčka miestneho voleného zboru sa odvolávala na nedostatok finančných prostriedkov pri zostavovaní publikácie.

Tematicky sa knižka Novohradská svadba delí na tri časti. Prvá veľmi podrobne a pútavo predstavuje úlohu a zachované slovensko– maďarské verše družbu. V druhej sú zaznamenané rozpomienky miestnych obyvateľov od manželiek, kuchárok, hudobníkov až po obliekačku nevesty. Knižočku uzatvára fotopríloha zostavená z dobových fotografií s uvedením mien osôb, ktoré sa na nich nachádzajú.

Na záver stretnutia alebo predstavenia knihy, ktorého netajeným cieľom bolo poskytnúť priestor na poukázanie nedostatkov publikácie so snahou opraviť a doplniť ju, teda zdokonaliť, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková autorovi odovzdala fotoalbum s názvom Svadobné kroje Slovákov v Maďarsku a T. Debreceniovej Králikovej Ďakovný list za vykonanú prácu pri zachovávaní slovenského jazyka, slovenskej národnostnej kultúry a slovenského povedomia spolu s mapou, na ktorej sú vyznačené slovenské národnostné samosprávy v župe. Zdôraznila, aby sa smelo uchádzali o podpory na aktivity zamerané na zachovanie a rozvoj jazykovej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny žijúcej na území Maďarska od kuratória Verejnoprospešnej nadácie ZSM, lebo by bola škoda, keby Novohradská svadba nedostala aj slovenskú verziu.

Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad vykročila správnou cestou, a o plánovanej, tretej časti Našich novohradských koreňov sa už teraz vie, že tematicky sa bude zaoberať vojnovým obdobím minulého storočia, a ľudskými osudmi, či už padlých hrdinov alebo preživších.

AR

Foto: autor