Verejnoprospešný spolok pestovania slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši začiatkom leta v slávnostnej atmosfére predstavil svoju najnovšiu publikáciu, 2. zväzok Bánhedešských zošitov, s titulom Kutlíkovci na Bánhedeši.

Na podujatí sa zúčastnili aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik, univerzitná docentka z Nadlaku Dagmar Anoca, spolupracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe Zuzana Kunovacová Gulyásová. Záujem prejavili aj predstavitelia slovenských národnostných samospráv, mimovládnych organizácií a občianskych spolkov v Slovenskom Komlóši, Segedíne, Békešskej Čabe, Čabasabadi. Publikáciu predstavila redaktorka docentka Mária Žiláková a vysokoškolský asistent Juraj Rágyanski z Fakulty slovanskej filológie univerzity L. Eötvösa v Budapešti. Krátkym kultúrnym programom prispeli k slávnostnej chvíli prezentácie historickej publikácie svojím spevom známa interpretka ľudových piesní a citaristka Ildika Očovská a muzikant István Sipos.

Populárno-vedecká publikácia na pokračovanie

V roku 2017 vo Veľkom Bánhedeši odštartovali vydávanie populárno-vedeckých prác pod názvom Bánhedešské zošity. Koncom vlaňajšieho roka bol vydaný 2. zväzok. Keďže sa nepodarilo publikáciu patrične slávnostne pokrstiť, vedenie Spolku pestovania slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši na čele s motorom slovenských aktivít v obci Jolanou Pepovou rozhodlo o termíne slávnostnej prezentácie publikácie. Keď sa už zrodilo rozhodnutie, aj s redaktorkou, rodáčkou z Veľkého Bánhedešu, Máriou Žilákovou našli spoločný termín a slávnosť sa mohla konať.

Príbeh by sa mohol začať hoci aj ako rozprávka: Bol raz jeden duchovný Ján Kutlík mladší, ktorý sa dostal do obce v čase jej založenia. Jeho otec Ján Kutlík starší, bol dušpastierom pitvarošských Slovákov. Keď otec ostarel, dobrovoľne sa vzdal svojho úradu v Pitvaroši, prišiel k synovi do Bánhedešu a zostal tam 25 rokov. Spolu so synom vykonával veľmi záslužnú prácu. Obaja Kutlíkovci boli veľkým prínosom pre Veľký Bánhedeš v budovaní silnej pospolitosti, vo vytváraní súdržnej cirkevnej obce. Ale veľa urobili pre vybudovanie školy v dedine, ba aj dospelých vtiahli do vzdelávania zakladaním čitateľských krúžkov. Zaslúžili sa však aj o ekonomický rozmach obce, podnietili zakladanie mlynov a ich rozvoj. Učili sedliakov, ako čo najefektívnejšie hospodáriť na poliach, v gazdovstvách, tvoriť okolo seba hodnoty. Zároveň však politizovali, aktívne si dopisovali a vymieňali názory na svet s dobovými činiteľmi Slovače, napríklad s Ľudovítom Štúrom. Ján Kutlík mladší, ktorého Bánhedešania považovali za svojho, zomrel pred vyše 125 rokmi a vlani v septembri si pripomenuli toto významné jubileum v kostole. Z poznámok starých občanov obce, ich predkov, ktorí mali zaznamenané dokonca aj kázne významného duchovného, vedeckých záznamov a ďalších zdrojov docentka Žiláková pripravila veľmi pútavú a hodnotnú prednášku pri príležitosti výročia úmrtia duchovného. Ďalším míľnikom vedeckej práce bolo zredigovať objavené a sústredené zdroje informácií do formy publikácie s 236 stranami, do predstaveného druhého zväzku Bánhedešských zošitov.

Ako je to pri publikovaní vedeckých prác zaužívané, vyjadrili sa aj ďalší renomovaní odborníci. Napríklad Orsolya Szabová povedala: „Príkladná je iniciatíva, ktorá sa realizovala vydávaním dvojjazyčnej slovensko-maďarskej publikácie Bánhedešské zošity. Seriál vo veľkej miere prispieva k tomu, aby obohatil naše bližšie a širšie prostredie novými informáciami a poznatkami o histórii, kultúrnej histórii lokality na podklade pramenných materiálov, ktoré sú odborne analyzované. Materiál 2. čísla je venovaný pamiatke prvého evanjelického farára Veľkého Bánhedeša, Jána Kutlíka mladšieho. Členovia viacgeneračnej rodiny, v prvom rade otec a syn, Ján Kutlík starší a mladší, značne prispeli k hospodárskemu a duchovnému rozvoju lokality. Z hľadiska rozvoja národného povedomia Bánhedešanov je významná ich písomná pozostalosť, ktorá je čiastočne cirkevného charakteru, najmä však ich mnohostranná publicistická činnosť. ... Podobne ako v prvom čísle Bánhedeškých zošitov, aj pri spracovaní tohto materiálu bola uplatnená tá istá metóda: história lokality daného obdobia je predstavená na podklade viacerých objektívnych písomných prameňov a prameňov so subjektívnymi prvkami, zo súvekých spomienok, denníkov. Editorka sa medzi inými opierala o rukopisný denník „písmaka“, miestneho obyvateľa Jána Kutlíka, z ktorého cituje viacero úryvkov (texty v celom rozsahu zaradila do Prílohy). Záznamy Jána Kutlíka priblížia čitateľovi najdôležitejšie súveké udalosti zo života lokality: autor popisuje stavbu (malého) kostola, fary, školy, obecného domu. Z hľadiska obyčajného človeka boli rovnakého významu aj neobyčajne suché roky, ktoré zapríčinili hladomor, podobne dôležité boli aj roky veľmi plodné, s nadpriemernou úrodou. Nevšednú informačnú hodnotu majú tiež záznamy mien predstavenstva obce.

Predložený rukopis cituje z autobiografie Jána Kutlíka staršieho, ktorý neskôr nadobudol aj funkciu Nekrológa, zaradená je tiež najvýznamnejšia kázeň Jána Kutlíka mladšieho v celom rozsahu, ktorá reprezentuje „odvážnosť a rozvážnosť mladého prvého bánhedešského farára.”

Kandidátka vied Judita Hambergerová vo svojom odporúčaní poukázala na skutočnosť, že „...editorka vychádza z činnosti hlavy rodiny, predstavuje životnú dráhu a mnohostrannú činnosť Jána Kutlíka staršieho. Cituje dôležité výroky z jeho autobiografie, ktoré potom rozvádza obsiahlejšími citátmi z jeho prác, dopĺňa ich dobovými reflexiami s cieľom poukázať na hodnotu publikácií a ich miesto v slovenskej kultúrnej histórii. Podobným metodickým postupom priblíži čitateľom aj činnosť Jána Kutlíka mladšieho.

Naplno sa sústreďuje na to, aby adekvátne predstavila úsilia a zásluhy prvého evanjelického farára o hmotný a duchovný rozvoj pospolitosti Veľkého Bánhedeša. V snahe podať čo najreálnejší obraz o každodennom živote, o problémoch, s ktorými sa miestna pospolitosť pasovala v počiatočnej fáze pod vedením svojho farára, sa editorka opiera o rukopisný denník Jána Kutlíka, ktorý svojou autentickosťou potvrdzuje pravdivosť údajov iných prameňov. ... Väčšina pramenného materiálu patrí do cirkevnej literatúry (tvoria ju v prvom rade kázne), je tlačená švabachom, alebo sa uchovala v rukopisnej podobe. Pre editorku znamenalo nemalú úlohu nájsť maďarské ekvivalenty biblických citátov, ktorých prameň autori textov neoznačili. Viaceré texty, medzi nimi tiež básne, nemajú maďarský preklad, podľa mojej mienky (vzhľadom aj na fakt, že editorka nie je poetkou), čitateľ dostane do rúk preklady solídnej kvality.“

Obe oponentky sa zhodli v názore, že vydanie publikácie je potrebné a je prínosom pre celoslovenskú kultúru. Zároveň poukazujú na hodnoty, ktoré sa môžu adaptovať na posudzovanie súčasnosti.

-tre

Foto: J. Pepová