September! Študenti a žiaci sa vracajú do školských lavíc, veď letné prázdniny sa oficiálne končia v nedeľu 31. augusta a vyučovanie sa tak v školách začne hneď na druhý deň, v pondelok 1. septembra.

O chvíľu sa začne práca aj v parlamentne, vrátia sa Zápisky hovorcu, tým pádom sa lúčime s letnou sériou úvodníkov, komentárov a názorov novinárov Ľudových novín v tejto forme a téme – Päť pilierov slovenskosti. Aj my v redakcii sa postupne vrátime do stereotypu skorých ranných vstávaní a čoraz kratších a studenších dní, ale pozor, niet času na oddych, veď štartujeme predvolebnú sezónu, o sedem mesiacov budú voľby, kampaňových ciest a sľubov bude neúrekom, konkrétnych plánov a riešení asi pomenej. Dúfame, že názory a mienky sa ani počas tohto obdobia nestratia zo stránok nášho magazínu.

Babie leto je, podľa môjho názoru, najkrajším obdobím roka. Ani kým som pôsobila v školstve som nezmenila svoj názor, milovala som september, začiatok školského roka, hoci ako pedagógovia sme to nemali nikdy ľahké. Za osem rokov pedagogickej práce som sa snažila nie iba edukovať, ale aj formovať svoju užšiu (vlastnú triedu) ale aj širšiu (inštitúcia a obec) komunitu. Preto si dovolím povedať resp. napísať svoj názor o piatom – poslednom a najdôležitejšom pilieri nášho bytia, o školstve.

Rozhodne súčasným najväčším problémom školstva je personálna kríza. Nedostatok špecializovaných pedagógov, starnúce učiteľské zbory bez novej pracovnej sily sú deprimujúce. Krízovú situáciu by zmiernilo zvýšenie platov aspoň na 80 % mzdy diplomovaných, ale to je iba snom. A bez konkurencieschopných platov a zvýšenia spoločenského statusu pedagógov všetky plány a reformy zostanú iba ideami na papieri, pretože motivovaný a kvalitný učiteľ je absolútnym základom úspechu. Ale to je už ošúchaná téma, nejdem to riešiť.

Školstvo, konkrétne škôlky, školy a gymnáziá pokladám za kľúčový pilier identity pre rozvoj komunít, spoločnosti, na formovanie mládeže a budúcnosti slovenskosti. A asi práve v ponímaní školy sa odlišujú prosperujúce národnostné komunity od tých, ktoré sa postupne asimilujú. Akú úlohu majú školy vo formovaní spoločnosti? Obrovskú! Ich úloha je centrálna, multifunkčná a nevyhnutná. Nie sú to len budovy, kde sa vyučuje, ale sú srdcom a mozgom komunity. Úloha škôl ďaleko presahuje múry tried, kde sa prednášajú a prenášajú vedomosti. Malo by to byť kultúrne a jazykové centrum, miesto, kde slovenčina ožíva nielen v učebniach, ale v každodennom živote, v projektoch, v programoch a na slávnostiach. Je priestorom, kde sa odkaz predkov odovzdáva ďalšej generácii a kde tradície nadobúdajú konkrétny, hmatateľný tvar. Má byť základným kameňom a „sieťotvorným“ prvkom. Veď v škole sa stretávajú rodičia, budujú sa mosty dôvery a spolupráce, ktoré sú pre prežitie rovnako dôležité ako samotný jazyk. Pre mnoho detí je práve škola prvým a jediným miestom, kde naozaj zažijú svoju slovenskosť. Škola je semeniskom kolektívnej identity, ktorá formuje pocit „my“ a pripravuje mladých ľudí na to, aby boli hrdými nositeľmi svojej kultúry.

Školy môžu spájať generácie. Pozvaním starších ľudí na vyučovacie hodiny a školské kultúrne podujatia sa buduje generačný most, ktorý pomáha zjemniť medzigeneračné priepasti a poukazuje na to, že identita nie je iba relikviou, ale živou súčasťou všedného dňa.

V neposlednom rade školy majú aj svoju politickú a ekonomickú váhu. Už samá existencia národnostnej výučby zviditeľňuje menšinu v očiach väčšinovej spoločnosti a štátnej správy. Je to hmatateľný dôkaz, že národnosť je aktívna, živá.

V prípadoch, kde školy zaniknú alebo slabo fungujú, jazyk pod tlakom väčšinovej spoločnosti slabne a po čase sa aj stratí. Zmizne spoločný priestor, a tak sa ľudia so spoločnými koreňmi prestanú stretávať, deti nespoznajú hodnotu svojej identity, veď ju nezažijú v každodennom modernom a formálnom kontexte, a štát nepokladá asimilujúcu národnosť za relevantného partnera.

Škola je lepidlom, kohéznou silou slovenskosti. Je inštitúciou, ktorá systematicky, dlhodobo a pre všetky generácie formuje identitu, jazykové zručnosti a sociálne väzby. Všetky ostatné piliere (jazyk, kultúra, gastronómia a cirkev) sú dôležité, ale bez školstva sú len ozdobou a doplnkom, ktoré samé nedokážu zabezpečiť prežitie slovenskosti. Kvalitné, funkčné a moderné školstvo je zárukou našej živej budúcnosti.

Ivett Körtvélyesi