V minulých historkách sme predstavili učiteľa a kňaza Jána Nemešániho, dnes sa pristavíme pri jeho mladšom bratovi Samuelovi, ktorí pochádzajú z chudobného liptovského zemianskeho rodu z Pavčinej Lehoty.

Podľa podkladov (spracovaných Janom Balkovičom) sa Samuel Nemešáni narodil 12. januára 1837 vo Vrbickom Huštáku a už odmala ho priťahovala práca s drevom. Ako 18-ročný odišiel do Pešti, aby sa zdokonalil v rezbárstve. Krátko po začiatku učenia si jeho obrovský talent všimol najlepší peštiansky výrobca huslí Tomáš Zach a zobral si ho k sebe. V máji 1858 sa vydal do Prahy, kde mal v tamojšej husliarskej dielni možnosť skúmať a opravovať nástroje talianskych majstrov. Do Pešti sa vrátil vo veku 22 rokov ako samostatný majster. Samuel, už Nemessányi, sa za pár rokov stal vyhľadávaným výrobcom huslí i viol a v roku 1863 získal majstrovský certifikát Peštianskeho cechu výrobcov hudobných nástrojov. Vyrobil okolo 60 huslí najvyššej kvality a na tú dobu aj závratnej ceny.

Samuel mohol patriť medzi najbohatšiu peštiansku smotánku, nebyť jeho bohémskeho spôsobu života, spojeného s alkoholom. Bol trikrát ženatý, mal deväť detí. Prvá manželka zomrela mladá, druhá mu utiekla. Čo neprepil, to rozdal chudobným, aby napokon zostal aj on v chudobe. Dňa 5.3.1881 dostal na ulici mozgovú porážku a o pár hodín zomrel. Pochovaný je na Kerepešskom cintoríne a neďaleko v Jozefove na dome v ulici Nagy Fuvaros č. 18 má pamätnú tabuľu.

Samuel Nemešáni je dnes považovaný za najvýznamnejšieho uhorského výrobcu huslí, škoda, že aj na tohto svojho rodáka Slováci zabudli. Napríklad Encyklopédia Beliana o ňom píše: významný uhorský husliar, historik umenia Kresák: najväčší maďarský husliar z Liptova, a pražský absolvent dejín umenia: najväčší maďarský husliar svetového mena, syn chudobného maďarského zemana. Napriek tomu, že Samo Nemessanyi/Nemešáni „zostal v službe u Maďarov“ a veľmi sa k nemu nehlásime, patrí do slovenskej histórie.

Jozef Schwarz