Ročenka Slováci v zahraničí vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej v roku 2019 už po 36. raz. Editoriál ročenky predstavuje rok 2019 ako rok podujatí venovaných 100. výročiu oživotvorenia Matice slovenskej a jej prvých deviatich miestnych odborov na Slovensku a na Ukrajine.

Kapitolu Štúdie uviedla kvalitná, hĺbková štúdia Patrika Šenkára, ktorý sa zameral na texty Pavla Bujtára – Agáta a Dominika. „Objektívno-subjektívnym interpretačným prístupom k jednotlivým prototextom reflektujem (a v určitom zmysle slova aj konfrontujem) dve hlavné ženské postavy próz Pavla Bujtára. Tieto diela (najmä románová novela Agáta) mali významný podiel na formovaní tvorivej literárnej „atmosféry“ v súdobom Rumunsku, teda sú akýmisi styčnými bodmi národn(ostn)ej existencie, identity – až tvorivej sebazáchovy. V príspevku sa uvádzajú aj konkrétne úryvky z pôvodín, resp. metatexty odborníkov danej problematiky, čím vlastne „dokresľujú“ dobovú atmosféru i autorské impulzy tejto národnostnej menšiny v širšom kontexte,“ zhodnotil štúdiu Šenkár.

V poradí druhá štúdia od Jána Jančovica prezentuje počiatky slovenského školstva v Sarvaši. Tak, ako boli čitatelia ročenky i po iné roky zvyknutí, Jančovic i tentoraz nevynechal zdroje informácií z vhodných kroník a cudzojazyčné archiválie, ktorými odkrýva dejiny sarvašského školstva už od roku 1722.

Claude Baláž sa venuje histórii pamätného dňa Slovenskej republiky – Dňa zahraničných Slovákov. Popisuje historický vývin osláv od vzniku Československa až po súčasnosť. Venuje sa dôvodom vzniku osláv, ich jednotlivým podobám a tiež hodnoteniu momentálneho stavu osláv Dňa zahraničných Slovákov, ktoré sa v súčasnosti konajú pod gesciou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave.

Kapitolu uzatvára štúdia Gabriely Hamranovej, ktorá sa zaoberá životnými osudmi Renée Mikušová-Perréalová, manželky politika a diplomata, od roku 1948 exulanta Jozefa A. Mikuša. Autorka sa zaoberá osudmi oboch manželov od počiatku ich zoznámenia až po spoločný život na Slovensku, Francúzku i v USA. Renée Mikušová bola nielen manželkou a matkou, ale i prekladateľkou, spisovateľkou a učiteľkou, ktorá mala veľmi vrúcny vzťah k Slovensku. Manžela povzbudzovala a obdivovala jeho prácu o dejinách Slovenska a snahách získať samostatnosť Slovenskej republiky v slobodnej a demokratickej Európe.

Kapitolu Výročia a spomienky uvádza príspevok Petra Cabadaja venovaný 110. výročiu narodenia zakladateľskej osobnosti modernej slovenskej grafiky Jozefa G. Cincíka. Autor prináša pozoruhodné informácie o Cincíkovi ako o slovenskom grafikovi, ilustrátorovi, umenovedcovi a publicistovi, ktorý na americkom kontinente pracoval viac ako polovicu života. Približuje jeho dielo, životné osudy i presvedčenia, ktoré ho zaradili k popredným osobnostiam slovenského exilu 20. storočia.

Druhý príspevok Petra Cabadaja je venovaný spomienke na 100. výročie narodenia literárneho prozaika a esejistu Pavla Hrtusa Jurinu. Autor sa venuje jeho literárnej tvorbe, ktorá vznikala v exile. Je dokladom autorovho spojenia s rodnými Kysucami zameraná i na osobné osudy a cesty.

Nekrológ Petra Cabadaja o živote a diele Imricha Kružliaka prináša pohľad na život esejistu, publicistu, literárneho a kultúrneho historika, básnika, novinára, editora, rozhlasového pracovníka, redaktora, organizátora krajanského diania a ikonickú postavu slovenského exilu nielen cez objektívnu prizmu, ale i vlastnú, ktorú získal počas osobného stretnutia s básnikom. V nekrológu sa zameriava na Kružliakove životné osudy v exile, charakterové črty, názory i významné činy.

Ďalší spomienkový príspevok Petra Cabadaja sa zameriava na životné osudy reportéra, prozaika, esejistu, autora literatúry faktu, scenáristu, publicistu, dramatika a básnika Ladislava Mňačka. Autor vykresľuje Mňačka najmä cez jeho literárne dielo, popisuje jeho politické postoje, život ovplyvnení vtedajšou politikou i pohnuté osudy od jeho narodenia až po úmrtie.

Katarína Mosnáková Bagľašová pripravila pre ročenku príspevok venovaný 100. výročiu založenia kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci. Autorka sa venuje histórii vzniku tlačiarne a jej opodstatneniu i prínosu vo vojvodinskom prostrední. Sústreďuje sa najmä na rok 1919, na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku tlačiarne a na jej prvé tlače.

Príspevok Vladimíra Valentíka prináša obraz o výtvarnej výstavnej činnosti Slovákov v Srbsku. Autor príspevku uvádza krátky prehľad histórie výtvarných výstav vo Vojvodine. Zameriava sa najmä na výstavnú činnosť Galérie Zuzky Medveďovej počas ostatných 30 rokov svojej činnosti. Príspevok obsahuje i zoznam všetkých výstav, ktoré boli v týchto priestoroch od roku 1989 sprístupnené.

Ročenku uzatvára kapitola Informácie a správy. Rozhovor Anny Kováčovej so slovenským rodákom zo Srbska žijúcim v Kanade, s Ondrejom Miháľom, prináša racionálny pohľad na krajanskú problematiku Kanady cez objektív fotografa, publicistu i riaditeľa Kanadského slovenského inštitútu so sídlom v Toronte. Ondrej Miháľ popisuje svoje osobné osudy, prácu pre propagáciu krajanskej komunity, úspechy a úskalia práce na prospech krajanov. Rozhovor sa zameriava na jeho dielo v oblasti publicistiky i fotografie a iných tvorivých počinov.

Zborník obsahuje i správu Zuzany Pavelcovej o činnosti Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2019. Autorka popisuje aktivity KM MS vo vedeckej oblasti, v oblasti archívnej činnosti, akvizície fondov, rozvoja knižnice KM MS, výpožičiek a konzultačných služieb, v oblasti styku s krajanmi, s verejnosťou a krajanskou mládežou a v oblasti spolupráce s ostatnými inštitúciami.

ZuPa