Mária Žiláková: Moje stretnutie s Čívanmi a ich kultúrou. Súbor etnografických štúdií. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 2020. 117 s. ISBN 978-615-5330-20-9. Eds. Tünde Tušková – Juraj Rágyanszki. Vydanie publikácie podporili Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM).

Záujem lingvistky Márie Žilákovej o tradičnú kultúru Slovákov v Maďarsku má korene v jej detstve vo Veľkom Bánhedeši. Vďaka rodičom a starým rodičom začala skúmať ľudové liečenie. Výsledky svojich tridsaťročných výskumov predkladala v úspešnej monografii Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku. (Nadlak: Vydavateľstvo Ivana Kraska 2009. 462 s. ISBN 978-973-107-047-6.) S ľudovými (archaickými, apokryfnými) modlitbami sa prvýkrát stretla vďaka folkloristke Zsuzsanny Erdélyiovej počas svojich študentských rokov v Eötvösovom Collegiu na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti, neskôr v roku 1980 v národopisnom tábore v Šáre (Dabas-Sári). Odvtedy sa venuje aj tomuto fenoménu tradičnej kultúry. Svedčia o tom publikácie Cirkevné piesne v rukopisnom zošite z Bánhidy. Vplyv jarmočnej/letákovej literatúry na obradný jazyk Bánhiďanov, 1. aj 2. rozšírené, dvojjazyčné slovensko-maďarské vydanie. (Slovenská národnostná samospráva v Tatabáni-Bánhide 2013. 65 s. 2. vydanie 73 s.) Tiež knihy Szeretettel hallgassátok, amit majd éneklek… A cérnakönyv mint családi relikvia – Poslyšte mile, co chci spívati… Produkty jarmočnej tlače – zbierka púťových piesní ako rodinná relikvia. (Budapest: ELTE BTK Szláv Filológiai Tanszék 2016. 270+2 s. ISSN 1785-9808, ISBN 978-963-463-888-9.) a Počúvajte málo, čo sa iste stálo… Písomná pozostalosť viacgeneračnej rodiny Izingovcov – Igaz történetre figyelmezzetek… A többgenerációs Izing család írásbeli hagyatéka. (Budapest: Tatabánya-Bánhida Szlovák Nemzetiségi Önkormányzata 2018. 454 s. ISBN 978-615-00-3792.)

V novej publikácii M. Žiláková predkladá čitateľovi svoje viacročné výskumné výsledky z pilíšskej obce Čív (Piliscsév). V dvojjazyčnom slovensko-maďarskom úvode informuje, kedy sa dostala do kontaktu s Čívanmi a ich tradičnou kultúrou, kedy, ako a s kým realizovala výskumy. Vymenuje tu aj všetky svoje publikácie, v ktorých sú výsledky čívskych výskumov zverejnené. Kniha je rozdelená na tri hlavné časti. Prvá kapitola, Mozaika religiózneho života Čívanov, sa venuje ľudovému náboženstvu, tiež pozostáva z dvoch častí. V časti A sú predstavené pramenné materiály z ústneho podania a texty prepísané na papier, ktoré získala autorka od respondentov. Je to cenná a veľmi bohatá zbierka ľudových modlitieb, náboženských piesní, ale aj vinšov a fragmentov. Ako nóvum svojej zberateľskej činnosti prezentuje M. Žiláková zaujímavé zázraky jednej informátorky. Časť B obsahuje presný bibliografický zoznam písomných pamiatok čívskej vysokej cirkevnej kultúry z Pamiatkového domu a z rodinnej pozostalosti Márie Nagyovej ako napr. spevníky, modlitebné knižky, katechizmy a letáky, testamenty, fragmenty. Vo výskumnom materiáli majú jedinečný význam pozoruhodné informácie o Spolku lásky a smierenia Srdca Ježišovho a členský preukaz Mihálya Vojczeka o prijatí do Spolku z r. 1945. Texty letákov v slovakizovanej češtine a maďarčine sú doslovne opísané. V záverečnej časti kapitoly autorka analyzuje korešpondenčné body ľudovej religiozity s vysokou cirkevnou kultúrou.

V nasledujúcej kapitole knihy, Bulhari v Číve, M. Žiláková analyzuje život, kultúru a používanie jazyka potomkov bulharských záhradníkov, ktorí sa usadili v dedine na konci 18. a začiatku 19. storočia. Venovala sa znakom inakosti s národno-identifikačnou funkciou. Hľadala odpoveď na otázku, v čom sa odlišujú Bulhari od miestnej slovenskej národnosti. Ich zvyky, kulinárie porovnáva so slovenskými, občas aj maďarskými tradíciami, jedlami. Kurióznou časťou štúdie je údaj získaný od bulharských respondentov o jedinečných fenoménoch tradičnej čívskej slovenskej svadby: ísť hejnom a o rituálnom umývaní rúk. V príspevku sa autorka podrobne zmieňuje o práci a nástrojoch v tradičnom bulharskom záhradníctve. M. Žiláková pri spracovaní výskumného materiálu používala metódy etnografie a jazykovedy/dialektológie.

V tretej časti knihy Funkcia žien v obyčajach zimného cyklu – slovensko-bulharské paralely autorka komparatívne spracúva a predstavuje tradičné zvyky predvianočného obdobia, chodenie s Barborkou a Luciou. K príspevku v prílohe pripája bohatý zoznam slovenských ľudových modlitieb k sv. Barbore, paralely letákovej tlače a ľudových modlitieb a zariekacie formuly z diela českého historika, spisovateľa Karla Jaromíra Erbena.

Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami a fotokópiami rôznych dokumentov, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Obzvlášť zvyšuje hodnotu publikácie, že väčšina zozbieraných prezentovaných dokumentov religiózneho života Slovákov v Maďarsku ešte nebola publikovaná. Po príspevkoch sa nachádza zoznam použitej literatúry. Knihu uzatvárajú podrobné resumé o jednotlivých štúdiách v maďarskom a anglickom jazyku.

Tradičnú kultúru, dejiny a súčasnosť slovenskej národnosti v Číve skúmali viacerí, napr. M. Ayová Ondrušáková, I. Bendúr, E. Csomborová, M. Demeterová Zayzonová, A. Divičanová, I. Janek, O. Krupa, Š. Lami, A. Michalovič, M. Pintérová Jurkovičová, Z. Tisovszká. Naposledy v r. 2019 bádali v lokalitevýskumníci 36. interdisciplinárneho výskumného tábora VÚSM – J. Čukan, J. Demmel, M. Ďurkovská, P. Chrastina, M. Kazík, I. Kontriková Šusteková, B. Michalík, R. Ondrejková, J. Rágyanszki, K. E. Szudová,T. Tušková, A. Uhrinová, I. Valentová. Výsledky výskumov okrem štúdií v rôznych časopisoch a knihách sú prezentované aj v zborníkoch venovaných Čívu: 300 rokov v Pilíši. Štúdie z minulosti a prítomnosti Čívu – 300 év a Pilisben. Tanulmányok Piliscsév múltjából és jelenéből. (Red. A. Divičanová. Čív – Piliscsév: Piliscsévi Települési és Szlovák Kisebbségi Önkormányzat 2002, s. 33 – 38. 146–148.) a Slovenské inšpirácie z Čívu: 36. interdisciplinárny výskumný tábor Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. (Eds. T. Tušková – J. Rágyanszki. Békešská Čaba: VÚSM 2020. 436 s. ISBN: 978-615-5330-18-6; ISSN: 2631-1283.). Publikáciou Moje stretnutie s Čívanmi a ich kultúrou Mária Žiláková v značnej miere prispela nielen k poznaniu v obci žijúcich Slovákov, ale obohatila vedomosti aj o zatiaľ menej známych a skúmaných čívskych Bulharoch.

Dr. Alžbeta Uhrinová-Hornoková, PhD.

http://real.mtak.hu/118857/1/ZsilakMarianetreboritoval.pdf