Marec je prvý jarný mesiac, ktorý sa spája nielen s príchodom prvých slnečných lúčov, ale aj knihami. Marec je totiž na Slovensku už niekoľko desiatok rokov Mesiacom kníh. História tejto tradície sa datuje na akciu, ktorú iniciovalo Ministerstvo kultúry spolu so Zväzom československých spisovateľov, nakladateľmi a knižnými obchodmi v roku 1955. K myšlienke zvýšenia počtu čitateľov sa pripojili organizácie a občania, ktorí na počesť ľudového básnika Mateja Hrebendu, za mesiac kníh zvolili marec. Tým vzdali úctu mesiacu, v ktorom sa narodil aj zomrel tento významný šíriteľ a milovník knižnej kultúry.

 Pri tejto príležitosti sme vytvorili sériu (mini)rozhovorov s vynikajúcimi predstaviteľkami umeleckého prekladu v jazykovej kombinácii slovenčina a maďarčina. Porozprávali sme sa s nimi o vzťahu maďarskej verejnosti k súčasnej slovenskej literatúre, ale aj o tom, ako ich prácu zasiahla pandémia a na čom práve pracujú.

RENÁTA DEÁKOVÁ

Renáta Deáková vyštudovala odbor slovenský jazyk, literatúra – hungaristika na FF UK v Bratislave. Venuje sa umeleckému prekladu súčasnej maďarskej prózy a drámy.

Jej prvá knižná publikácia, preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik, bol v roku 2000 ocenený Cenou Jána Hollého. Prekladá tiež romány Pétera Esterházyho, Sándora Máraiho a divadelné hry rôznych autorov.

- Ako vnímate vzťah maďarských čitateľov k dielam súčasných slovenských autorov? Je ich záujem väčší ako pred niekoľkými rokmi?

- Tento problém je veľmi komplexný. Závisí od celkovej otvorenosti v spoločnosti, z ktorej môže plynúť záujem o okolité krajiny a ich kultúru, ale závisí aj od úrovne školenia slovakistov, od kultúrnej diplomacie, inštitucionálnych vzťahov medzi našimi krajinami, ako aj od finančnej podpory vydávania zahraničných prekladov slovenských diel a podpory prekladateľov. Záujem maďarských čitateľov o slovenskú literatúru sa dá ako-tak odsledovať aj na záujme maďarských vydavateľov o slovenskú literatúru. Je možno o niečo vyšší ako pred rokmi, ale mohol by byť aj výraznejší. Každoročne vychádza zopár diel slovenských autorov v maďarských prekladoch, na ich prítomnosti v maďarskom literárnom kontexte by sa však malo systematickejšie pracovať. Pandémia všetko komplikuje, nemožné by to však nebolo, ale táto aktivita dosť chýba.

- V slovenských školách v Maďarsku má v učebných osnovách súčasná slovenská literatúra len veľmi malé zastúpenie. Ak by ste mali možnosť, ktorých súčasných autorov alebo súčasné diela by ste zaradili do povinného čítania?

- Pokiaľ viem, tak aj súčasná maďarská literatúra je zastúpená v maďarských osnovách len málo. Akoby šlo o akúsi zvláštnu obavu z textov súčasnej literatúry. Pritom v súčasnosti vznikajú naozaj skvelé texty, ktoré by iste oslovili aj mladých v školách.

Asi najdôležitejšie je, čo číta učiteľ. Svoje nadšenie z textu môže odovzdať študentom len ak je sám textom nadšený. Je dôležité odovzdať práve takéto potešenie z čítania. Páči sa mi prístup, ktorý sa uplatňuje v školách v zahraničí, kde sa sústreďujú v rámci vyučovania literatúry a čítania aj na analýzu textov, ktoré sa žiakov alebo študentov priamo dotýkajú. Tematizujú problémy dospievania, vzťahov, ale aj mobbingu, komunikácie s rodičmi, rovesníkmi, alebo aktuálne spoločenské témy. Prípadne spoločne čítajú romány, ktoré práve hýbu svetom. Napríklad tie od Margaret Atwoodovej, či iných súčasných autorov. Keď bude veľa nadšených čitateľov, iste budú medzi nimi aj čitatelia slovenskej literatúry. Musíme mať však zapálených čitateľov, učiteľov literatúry, potom bude viac čitateľov študentov. Na Slovensku číta a diskutuje mládež zo stredných škôl o súčasnej slovenskej literatúre aj v rámci Ceny René, ktorú organizuje Literárne informačné centrum. Za minulý rok stredoškoláci najviac ocenili román Ostrov od Petra Balka, ale aj Jánošíka Mariany Čengel Solčankej, či Les prízrakov Juraja Červenáka a ďalšie. Podobné tituly iste zaujmú aj mladých Slovákov v Maďarsku. A iste by bolo fajn, ak by sa so slovenskými autormi mohli stretávať čo najčastejšie aj osobne, prípadne online.

- V akej miere ovplyvnili Vašu prácu alebo všeobecne prácu umeleckých prekladateľov pandémia?

- Moju prácu pandémia ovplyvnila zdanlivo minimálne. Sedím doma a prekladám. Lenže keby som mala možnosť, nesedela by som len doma, ale chodila do kina, do divadla, na Slovensko, na literárne festivaly a prezentácie, výlety. Takže ovplyvnila ma dosť. Lebo len sedím doma, prekladám a čakám na lepšie časy.

- Pracujete v súčasnosti na preklade novej knihy? Ak áno, na čo sa môžeme tešiť?

- Prekladám publicistické texty Pétera Esterházyho. Mali by vyjsť ešte tento rok vo vydavateľstve PLAV, v ktorom vyšli minulý rok aj eseje od Pétera Nádasa. Pripravujem aj niekoľko prekladateľských seminárov a workshopov na jeseň tohto roku v Budapešti aj v Bratislave, dúfam, že sa ich podarí zrealizovať naživo. Bola by to radosť!

Za rozhovor ďakuje Dominika Čuliová

Foto: Facebook