Pri príležitosti Dňa poézie sme sa spýtali niektorých slovenských literátov a učiteliek slovenskej literatúry, ktorú báseň Alexandra Kormoša by ukázali takej osobe, ktorá jeho tvorbu nepozná.

Odpovedá básnik a Pilíšan Gregor Papuček:

„Kto nepozná tvorbu Alexandra Kormosa, tomu by som ukázal jeho báseň V podpilíšskom hájku. Nájde ju v jeho zbierke: Okrídlovanie kosou (1995), s. 58, ale vybral som si ju aj do literárnej antológie 16 pilíšskych literátov: Pod Pilíšom, tam je náš svet (208), s. 186. Je napísaná do rytmu známej piesne Láska Bože, láska, a teda dá sa aj spievať. Šaňo bol nielen básnikom, ale aj hudobníkom a mnohé básne aj zhudobnil. Viď jeho zbierku: Spievaj s nami! Z básne vyžaruje hlboká láska k pilíšskemu rodnému kraju, k jeho krásam, bohatej slovenskej kultúre a nádej v jej budúcnosť („veď sme verné deti našej drahej matky, kto si chráni svoje, nech má život sladký.“ Tento duch charakterizuje celú jeho tvorbu.”

Celú báseň si môžete prečítať tu:

V podpilíšskom hájku

(Spieva sa na nápev ľudovej piesne Láska, Bože, láska)

V podpilíšskom hájku

studienka si spieva,

do nášho potôčka

sviežu nádej lieva.

V podpilíšskom hájku

bystrá voda tečie,

blýskajú sa vlnky

ako ostré meče.

Bystrá voda tečie,

v tichom, pustom poli,

plače biela skala,

že ju srdce bolí.

Biela skala, neplač,

ešte nie sme zbití,

veď si pomôžeme

v tomto horkom žití.

Ešte nie sme zbití,

ani nebudeme,

veď sme verné deti

našej rodnej zeme.

Veď sme verné deti

našej drahej matky,

kto si chráni svoje,

nech má život sladký.

V podpilíšskom hájku

studienka si spieva,

do nášjho potôčka

sviežu nádej lieva.

Pilíšsky Santov 1985