Februárovú svätú omšu v slovenskom jazyku v Kostole sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha v VIII. obvode Budapešti venovali pamiatke podpredsedníčky slovenského zboru IX. obvodu, členky Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena Alžbety Krajňákovej, ktorá nás navždy opustila 23. januára tohto roku.

Lizka, ako ju volali a poznali budapeštianski Slováci, bola od samých začiatkov pravidelnou účastníčkou slovenských omší v hlavnom meste.

„Vy ste svetlo sveta... Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,14-16.) Tieto myšlienky z Evanjelia Matúša boli východiskom kázne vdp. Attilu Kónyu v prvú februárovú nedeľu. Poukázal na to, že „... svetlo nejestvuje pre seba. Svetlo nutne osvetľuje svoje okolie. Svetlo, ktoré by nesvietilo okolo seba, je protirečenie, kontradikcia.“ Zároveň dodal, že výrokom „vy ste svetlo sveta,“ nám Pán Ježiš ukladá za úlohu, aby sme aj my sami boli svetlom. „To znamená, že musíme svietiť všade, kde pracujeme, cestujeme, kdekoľvek sa ocitneme. Ak nebudeme svietiť, naše kresťanstvo bude protirečenie, kontradikcia, nezmysel. Kresťan, ktorý nesvieti, nie je kresťanom,“ uviedol A. Kónya. Akým spôsobom máme byť svetlom? Dobrými vzormi pre nás môžu byť Malí bratia Ježišovi a Malé sestry Ježišove, tieto pomerne nové rehole sa usadzujú vo veľkých mestách, ako je Rím, Paríž, Hamburg a iné. „Prichádzajú potichu a nenápadne, bez uvítacích rečí, bez odznaku, bez zástavy, bez ruženca okolo pásu...“ Majú civilné zamestnania, sú spolu len ráno a večer pri modlitbe, rozjímaní, na svätej omši a prijímaní. „Chcú byť medzi ľuďmi, ktorí nepoznajú kostol, oltár a večné svetlo. Chcú byť medzi ľuďmi takí, ktorí nekážu, nepoučujú, neprednášajú (...) Čo je najhlavnejšie: nikomu nechcú zapáliť nijaké svetlo, ale každému sú sami svetlom svojou čírou a jednoduchou kresťanskou prítomnosťou. (...) Títo rehoľníci v civile svietia svojím životom, svojimi skutkami. Presne tak, ako to žiada od nás pán Ježiš. Skutky sú svetlo, ktoré najúčinnejšie osvietia druhého človeka,“ prízvukoval duchovný slovenských katolíkov.

Záverom svätej omše vdp. Attila Kónya udelil svätoblažejské požehnanie hrdla. Svätý Blažej (3. február) bol biskupom a mučeníkom a je uctievaný ako ochranca pred chorobami hrdla. Pri udeľovaní tohto požehnania prekríženými sviecami kňaz prosí Pána Boha, aby nás chránil od všetkého zla a aby posilňoval zdravie nášho tela a našej duše. Na svätej omši zo Svätého písma čítala Ildika Klauszová Fúziková, miništrovala Beáta Erdeiová a na organe hral kantor Balázs Lencse z Kerepešu. Na následnom tradičnom agapé účastníkov pozdravil predseda organizátorského slovenského zboru Kazimír Kápolnai a zároveň sa poďakoval každému, kto si prišiel spomenúť na Lizu Krajňákovú aj preto, lebo dlhé roky bola jeho životnou partnerkou.

Posledná rozlúčka s Alžbetou Krajňákovou bola 17. februára v kostole sv. Terézie z Avily v VI. obvode Budapešti.

CsL

Foto: csl, facebook