Historici zaoberajúci sa osídľovaním Slovákov v Peštianskej stolici, vymenovali po sebe idúce obce, ktoré tam boli prvé najhustejšie osídlené a nazvali tento osídlený priestor Veľkým slovenským kerepešským ostrovom.

V súvislosti so skúmaním v širšom priestore narodených významných Slovákov, nachádzame aj termín Slováci z Asódskej doliny. Tam niekde sa nachádza aj rodisko Jána Lániho.

Zberateľ slovesnosti, evanjelický farár Ján Láni (Lányi, Lány) sa narodil roku 1743 a miesto jeho narodenia sa neuvádza v žiadnej encyklopédii. Podľa niektorých útržkovitých poznatkov jeho otec bol remeselníkom, podobne ako ďalší dvaja otcovi bratia, z ktorých jeden žil v Maglóde a druhý v neďalekom Bíni (Bénye). Ján Láni bol po štúdiách evanjelickým farárom v Maglóde, Moravskom Lieskovom a v rokoch 1785 – 1824 farárom v Ratiboři na Morave. Počas pôsobenia v Maglóde a v Moravskom Lieskovom zbieral a zapisoval do dvojzväzkového rukopisného zborníka, zviazaného do koženého obalu texty, ktoré z väčšej čiastky pochádzajú z Maglódu, zo západného Slovenska a v malej časti z Česka. Má názov Knižečka obsahujíci v sobe veci divné a kunštovné. Zborník písaný prevažne v slovakizovanej češtine (bibličtine) ako jediný na Slovensku, je uložený v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Prvý zväzok zborníka obsahuje okrem slovenského a českého textu aj dvadsaťosem strán tlače latinského textu, osem strán tlače maďarského textu, tri strany maďarského a jednu stranu latinsko-maďarského textu piesne a slovenskú prózu (magické recepty a paškvily). Druhý zväzok obsahuje slovenskú poéziu, z ktorých veľká časť je venovaná slávnostným gratulačným veršom jednotlivcom, svadobným dialógom a i prózu s formulami pri pytačkách, sobáši, radostníku, ako sa tento zvyk uplatňoval v evanjelickom Maglóde. Poézia je v zborníku uvedená v dvoch cykloch – Písní márnotratných a Písniček novotných. Z ľudovej poézie v zborníku nachádzame piesne ľúbostné, erotické, žartovné, balady, variácie vojenských piesní a krátke popevky. V druhom zväzku na strane 159 Ján Láni napísal text, ktorý sa podľa všetkého vzťahuje na svadbu svojich rodičov, ktorá sa konala rok pred jeho narodením.

„Actus aneb žartovná rozprávka ku okrášlení svadebného veselí sporádané 14. 1. 1742. Keď statočný mládenec Samuel Lany v kumšte krajčírskem dobre zbehlý paholek byl rosklinul staro samotný a stupujúci do stavu manželského, pojímal seba i studom a s mnohými cnosťami ozdobený Pannu Evu Pavlíny za vernú a úprimnú manželku, v tom stojíce jeden v Asódské doline, který od ženícha nazvan byl Sprostim Prítelem.“ (Rozprávka pokračuje do konca 171 strany). Tento text prezrádza, že otec sa menoval Samuel a matka Eva, rodená Paulínyová. A tiež aj to, že otec sa venoval krajčírskemu remeslu. Keďže svadba sa konala v Asódskej doline, čo mohlo byť rovnako v Asóde, Maglóde či Bíni. Je isté, že Ján Láni sa roku 1743 narodil, najpravdepodobnejšie už v Maglóde a nie niekde na terajšom Slovensku. V niektorých textoch o sobášoch konkrétnych maglódskych rodín, môžeme aj dnes si pripomenúť priezviská rodín, ktoré v Maglóde dodnes pretrvávajú. Napríklad na strane 115 rukopisu je uvedená pytačka, kde mladoženích Matej Potočka pýta od Juraja Severa jeho dcéru Anču. Podobne tak pýta svoju milú ženích Michal Bocko a podobne aj Ján Valaský. Na strane 121 nachádzame pod názvom Kratochvílne verše roku 1772, texty pri ktorých sa spomína advokát Ján Demian, ktorý mal verše venovať svojmu kolegovi Karolovi Konrádymu, ktorý mal svadbu s urodzenou Julianou Mikovíniovou. Pri listovaní a čítaní textov zborníka som zistil, že koniec druhej časti je písaný iným typom písma a tým aj to, že časť zborníka vypĺňal svojimi textami aj jeho synovec Ján Láni. Keďže jeho strýko, ratibořský farár Ján Láni bol bezdetný, pozval si svojho synovca, vyštudovaného evanjelického farára roku 1821 za svojho kaplána. Zberateľ slovesnosti, autor dvojzväzkového zborníka, farár v Ratiboři Ján Láni 1. januára 1824 zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho synovec.

Dôstojný pokračovateľ rodu

Pokračovateľ strýkovho diela evanjelický farár Ján Láni (Lányi, Lány) sa narodil 22. mája 1793 v Maglóde. Jeho otcom bol Samuel a matkou Eva, rodená Nováková. V mladosti sa staral aj o svoju tetu Evu Lániovú, rodenú Paulínyovú, narodenú v neďalekom Bíni, ktorá bola príbuznou spisovateľa Žigmunda Paulínyho Tótha. Ján Láni bol pri nej aj v čase, keď práve oplakávala svojho syna, úradníka v Piliši, ktorý zahynul pri poľovačke. Potom aj on čoskoro stratil svojich rodičov a ako mladého žiaka ho prijala do svojho domu šľachtická rodina Ladislava Szentivániho, odkiaľ potom chodil do školy v Pešti, spolu s jeho synmi Karolom a Ladislavom. V štúdiu pokračoval v Bratislave, kde práve bol založený bohoslovecký ústav. Študoval tam v rokoch 1818 – 1821 a jeho spolužiakmi boli barón Podmanický a barón Prónay a z Česka František Palacký. Hneď po skončení štúdia začal vykonávať kaplánsku službu u svojho strýka v Ratiboři. Roku 1832 sa oženil s Rozáliou Margarétou Šulekovou, dcérou farára v Sobotišti. Počas cesty za Slovanmi na Morave a v Čechách ho navštívil Jozef Miloslav Hurban. Ako som už uviedol v zborníku sú na jeho konci dopisované aj texty iného pisateľa. Svedčí o tom text na strane 173 z roku 1832, keď jeho strýko už nežil, a týka sa Jána Lániho. Konspekt pri svadebných hodoch, aneb veselé rozmlouvaní jistých osob pri prátelskem sobe pripomínaní zvazku manželského, do ktorého nedávno vstoupil dvojictý hodný pán Ján Lányi, výborne zaslaužilý Slova Božího kazatel ratibořský. Slišano v Ratiboři Roku Paně 1832 dne 3/12 července nahlim perem času predložené pána Adama Škultéty. Jannes Lányi a Rosini Schulek Vivat!

Kým jeho strýko deti nemal, on ich vzhľadom na neskoršiu ženbu mal požehnane. Celkom šesť chlapcov a šesť dievčat, z ktorých dve zomreli v útlom veku. Keď oslavoval polstoročie svojej duchovnej služby, žilo ich desať, všetci vo významných povolaniach. Napríklad Ján Alexander bol dvorným lekárom vo Viedni, Karol Eduard farárom v Černilove, neskôr superintendentom, roku 1870 zakladateľ chlapčenského alumnátu pre žiakov stredných škôl v Hradci Králové, kde študovali a bývali aj Slováci. Karol Eduard Lány zanechal za sebou bohaté knižné dielo. Jánovi Lánimu pri tejto významnej jubilejnej slávnosti, ktorá sa konala za prítomnosti vedúcich predstaviteľov seniorátu a významných hostí, hajtman Zinner odovzdal v mene cisára zlatý záslužný kríž s korunou. Oslávenec k svojim osemdesiatinám knižne vydal zbierku Květy. Ján Láni, rodák z Maglódu, zomrel 25. apríla 1878 po 57-ročnej duchovnej službe v Ratiboři ako 85-ročný. Zanechal vdovu, šesť synov a tri dcéry. Roku 1879 vyšla tlačou trúchloreč s názvom Dvě pohřební řeči konané u rakve d. p. Jána Lányho.

Ján Jančovic

Foto: autor, internet