V poslednú septembrovú sobotu sa v Černi vo Fejérskej župe, kde už aj pred viac ako 290 rokmi žili Slováci, rozoznela na jeden deň nádherná chrámová hudba.

V evanjelickom kostole sa už po XIV. raz stretli slovenské spevácke zbory bez ohľadu na cirkevnú príslušnosť. Spievali telesá, ktoré hlásajú moc hudby v chrámoch evanjelických i katolíckych alebo v oboch, i mimo domov Božích, všade tam, kam ich pozývajú. Rozdávajú radosť okolo seba, pričom si dovolia tento nádherný cit nasávať do seba vďaka autorom skladieb z minulosti i súčasnosti, doplniac ho o svoje nadanie a zanietenosť. Tóny chrámovej zborovej tvorby sa rozozvučali v Černi v Bakonských vrchoch pod záštitou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a za podpory Ministerstva ľudských zdrojov.

Na úvod XIV. ekumenického stretnutia slovenských speváckych zborov a koncertu chrámovej hudby sa prihovoril hosťom evanjelický farár hostiteľského kostola István Szarka, ktorý celebroval pobožnosť spoločne s putujúcou evanjelickou farárkou CSSM Hildou Gulácsiovou Fabuľovou. V mene hlavného organizátora podujatia, i spoluorganizátorov, Regionálneho kultúrneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Černi, Evanjelického cirkevného zboru a Slovenskej národnostnej samosprávy v obci sa prihovorili predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, starosta dediny Balázs Turi a predseda miestnej slovenskej národnostnej samosprávy Zoltán Szabó.

Koncertný deň otvoril Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Počas 16 rokov svojho pôsobenia pracoval súbor s dirigentmi ako Ján Šutinský, Marta Pálmaiová, Ákos Somogyváry, Gabriela Ballová a Mária Šutinská. Repertoár zboru je pestrý, od úprav ľudových piesní, cez cirkevné zborové diela až po klasické skladby. Prezentujú slovenskú zborovú tvorbu na domácich i zahraničných pódiách. V súťažiach sa pravidelne umiestňujú na popredných miestach. Vedúcou zboru je Zuzana Hollósyová, dirigentkou Gabriela Ballová. Utešené oblečenie speváčkam navrhla módna návrhárka Tünde Hrivnáková. Súbor sa prejavil ako kŕdeľ spievajúcich slávikov i pri obede. Ešte ani neservírovali polievku, keď sa pri stole, pred požehnaním jedla, rozospievali Viva la musica, Nech žije Čerňa! a popriali obci šťastie a úspechy ako vďaku za pohostenie.

Po Ozvene obsadil pomyselné javisko pred oltárom ženský súbor zo Žirian na Slovensku Zoboralja. Toto teleso vzniklo v roku 1991 z iniciatívy pedagóga a zbormajstra Viktora Šimeka. Počas svojho pôsobenia získal rôzne ocenenia, vystupuje okrem obcí svojho regiónu i v mnohých mestách Slovenska, ako aj v zahraničí. Repertoár komorného zboru tvoria diela starých majstrov, sakrálne skladby, diela z obdobia romantizmu, hlavne však zborové skladby 20. storočia. Významnú časť jeho programu tvoria úpravy ľudových piesní a skladby medzinárodných autorov. Dirigoval zbormajster Viktor Šimek, držiteľ štátneho vyznamenania Rytier maďarskej kultúry.

Cirkevný spevácky zbor z Jášču vznikol s príchodom nového farára do obce v roku 2015. Viachlasnými omšovými piesňami spestrujú bohoslužby v obci. Všetci členovia s radosťou vystupujú a spievajú nielen pre vlastné potešenie, nôtia predovšetkým pre blaho iných. Vedúcou zboru a dirigentkou je Tünde Csomayová.

Po jáščskom zbore vystúpil Ženský zbor Campanello z Alberti. Založili ho v roku 2001 mladí členovia evanjelického cirkevného zboru ako zmiešaný zbor. V tom čase ho tvorili študenti stredných a vysokých škôl. Postupne sa však mužské hlasy vytratili a zo zboru sa stal čisto ženský súbor. Názov dostal Campanello, čo v preklade znamená Zvon. V Alberti majú aj Zvonček pomenovaný Campanella, čo je detský spevácky zbor základnej školy. Campanello spieva najmä na cirkevné sviatky. Počas adventu a na Kvetnú nedeľu slávia hudobné liturgie. Už 15 rokov organizujú mestský festival speváckych zborov pod titulom Tešedík a každoročne vystupujú na stretnutí cirkevných formácií diecézy. Repertoár telesa tvoria spracované chorály, omše a zhudobnené žalmy. Spievali tiež anglosaské hymnické piesne. Neraz spievajú v sprievode klavíra. Tak to bolo aj na stretnutí v Černi. Vedúcou súboru je Éva Heppová. Tentoraz sa ukázali so vznešenými dielami J. S. Bacha, Rausa a L. Delibesa.

Prekvapujúcim osviežením koncertu chrámovej hudby bolo vystúpenie Speváckeho zboru evanjelického cirkevného zboru v Lucine, ktorý založili v roku 1975 pod vedením evanjelického duchovného Bulcsúa Szélla. O 14 rokov neskôr prevzala taktovku Angelika Nagyová Soltiová, ktorá službu vedúcej súboru vykonáva dodnes. Väčšina členov sa učí svoj hlas na základe sluchu, odpočúva, čo má spievať. Pravidelne, dvakrát do týždňa skúšajú a prezentujú, čo sa naučili v miestnom evanjelickom zbore a na náboženských slávnostiach. Zúčastňujú sa rôznych spoločenských podujatí a radi vyhovejú i príležitostným pozvaniam. Spievanie zboru z Luciny nebolo okázalé a strnulé vyludzovanie zvukov skladajúce hold nebesám, ako to obyčajne v prípade chrámových skladieb býva. Pieseň Donny Atkins so slovenským textom Jána Kollára je chválou Otca – Boha, avšak v melódii populárnej, priam oddychovej hudby, ktorá môže byť bližšia súčasnému uponáhľanému človeku, dokonca vhodná aj na „pohmkávanie“ pri práci. Nerúcal sa kostol, ale obecenstvo sa rezko nakláňalo do boku, ako keď vás chytí melódia a rytmus nechce pustiť. Podobne to bolo aj s piesňou Svojho Pána sláviť chcem, s veľmi jednoduchým textom, príznačným skôr pre dnešné populárne piesne. Keby sa nespievala v kostole, povedala by som priam „moderná odrhovačka“, ale nesmierne nákazlivá. A možno nielen pre mňa.

So zborom NaP z Veľkej Tarče a Pécelu sme sa vrátili k veľkolepým dielam Gy. Kapiho, Charlesa Gounoda a J. S. Bacha, s veľkým rozletom, ťažkými pasážami, bohatými melodickými frázami, s krásnymi zamatovými mužskými hlasmi a ženskými nápevmi ako zvuk strieborných zvončekov. Tento súbor začínal voľakedy ako dve samostatné telesá. Vo Veľkej Tarči založila oduševnená mládež v roku 1981 chór Jubilante. Príklad bol nákazlivý a dievčenská komunita Veľkej Tarče založila v blízkom Péceli formáciu Komorný zbor v Péceli. Oba súbory viedol celé desaťročia učiteľ hudby a dirigent József Bálint. Keďže mali jedného dirigenta, aj tieto dva zbory spievali raz spoločne, inokedy zvlášť vo viacerých kostoloch v Maďarsku, ale vybudovali si dobré vzťahy vo Fínsku, Nemecku a Rumunsku. Žiaľ, po istom čase boli členovia oboch formácií čoraz viac vyťažení, preto nemali čas pripravovať sa, mnohí si spievajú už len doma. V roku 2006 sa súbory spojili, skúšky sú odvtedy striedavo vo Veľkej Tarči i v Péceli, názov súboru sa zmenil na Zbor NaP, spojením prvých písmen mien obcí. Od roku 2008 už zbor vedie Ágnes Bálintová. Súčasný repertoár tvoria skladby týkajúce sa cirkevného roka, veď za svoju hlavnú úlohu považujú službu dvom kresťanským cirkevným zborom.

Prvú časť XIV. ekumenického stretnutia slovenských speváckych zborov a koncert chrámovej hudby v Černi ukončili účastníci podujatia hymnickou piesňou Daj Boh šťastia. Chór prítomných v kostole dirigovala Gabriela Ballová.

Po obedňajšej prestávke oltár zahalil paraván. Cezeň sa odohrala famózna tieňohra v podaní Evanjelickej mládeže v Slovenskom Komlóši Ježišove pašie.

*

Erika Trenková

Foto: autorka