Slovenská samospráva XVI. obvodu Budapešti spoločne s Evanjelickým cirkevným zborom v Cinkote usporiadali druhú septembrovú nedeľu pri príležitosti 500. výročia reformácie spomienkové zasadnutie.

Početných záujemcov pozdravila a v mene organizátorov prednášajúcich predstavila predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Zuzana Szabová.

Ako prvá prítomným predstavila život a tvorbu Juraja Tranovského kantorka zboru, docentka Univerzity reformovanej cirkvi Gáspára Károliho Zsuzsanna Kinczlerová, ktorá o. i. uviedla, že Tranovského volajú oprávnene aj slovanským Lutherom. – Obrovský význam jeho spevníka s názvom Cithara Sanctorum, známejšieho ako Tranoscius, je nepopierateľný. Vydali ho v roku 1636 a do konca 19. storočia, teda viac ako dve storočia, sa dožil viacerých vydaní. Ešte aj pred 15 rokmi v niektorých zboroch so slovenskými koreňmi v Novohradskej alebo Peštianskej župe sa ženy schádzali v kostole aj mimo bohoslužieb a spievali z neho, – vyzdvihla odborníčka. My môžeme dodať, že podľa našich informácií napríklad v Békešskej Čabe na slovenských bohoslužbách z tohto spevníka spievajú dodnes. Od kantorky sme sa dozvedeli aj to, že autorom prekladu do maďarčiny z roku 1935 bol níreďházsky rodák, básnik a pedagóg Jozef Vietóris.

Reformácia ako jazykový jav bola témou prednášky lingvistky Univerzity evanjelickej teológie (UET) Emese Bódiovej, ktorá detailne rozoberala na základe Lutherovej korešpondencie, ako sa napríklad postupne menilo jeho ponímanie autority, až kým za autoritu uznal iba jediného Boha.

O evanjelickej viere v národnostných tradíciách prednášal profesor UET András Korányi. Z jeho prejavu chceme vyzdvihnúť myšlienku, že podľa neho Tranoscius je knihou, do ktorej je zahrnutý celý život slovenských evanjelikov, od počatia až po očakávaný príchod k bránam nebeským. Podáva ucelený obraz o svete, je rámcom celého sveta, cirkevného života spolu s jeho sviatkami a udalosťami. Obsahuje taký model spôsobu života, prostredníctvom ktorého jedinec nadobudne stále hodnoty a správny postoj, model, ktorý človeka i celú komunitu sprevádza počas celého života. Nie náhodou boli pokusy o modernizáciu Tranoscia márne, veď poskytuje niečo, čo je stále. Slovenskí evanjelici svojou dobrotivosťou a blahosklonnosťou prispeli niečím výnimočným do dejín a tým sa zároveň pričinili aj o pretrvanie rôznych reformovaných cirkví v Uhorsku, – dodal A. Korányi.

V ďalšej časti odborného stretnutia o prínose evanjelikov do života niekdajšej osady Cinkota hovoril miestny evanjelický farár István Vető. Podal prierez dejinami obce, kam katolícky zemepán Beniczký zavolal evanjelikov, predovšetkým Slovákov zo svojich majetkov v Mičinej, ktorí si tu našli ľahšie živobytie a slobodné vierovyznanie. V Cinkote bol artikulárny kostol postavený na základe článkov prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme, do ktorého dlhé desaťročia chodievali na bohoslužby veriaci zo vzdialenejších obcí, isté roky dokonca aj zo samotnej Pešti. Miestny duchovný poskytol prítomným prehľad významných evanjelických farárov pôsobiacich v Cinkote a oboznámil ich so súčasnými úspechmi, čo sa prejavuje aj vo zvýšenom záujme o náboženskú výučbu a o konfirmáciu.

Po prednáškach organizátori pozvali účastníkov na agapé, na ktorom mohli pokračovať v rozhovoroch na tému reformácie a evanjelickej cirkvi.

Cs. Lampert

Foto: CsL