Na októbrovej slovenskej svätej omši v Kostole svätého Jozefa na námestí Mihálya Horvátha v VIII. obvode Budapešti vdp. Attila Kónyavychádzal v kázni z Evanjelia Matúša č. 21 (28-32).

Ako uviedol, „...v evanjeliu čítame, ako Ježiš opakovane zdôrazňoval nábožným Židom, že „mýtnici a neviestky ich predídu do Božieho kráľovstva“. Skade to Ježiš vedel, keď nechodil medzi neviestky, čiže prostitútky, a asi nerobil ani obchody s mýtnikmi, čiže s úplatnými úradníkmi finančnej správy? Zdá sa, že aj jemu zostali najviac v pamäti (a nielen v pamäti, ale aj v starostlivosti) tí problémovejší...“ dodal A. Kónya.

Zároveň sa zamyslel nad tým, že „...za týmito svedectvami evanjelia – o blízkom vzťahu Ježiša k problémovým ľuďom – sa predovšetkým skrýva skúsenosť, že do Božieho kráľovstva prídu a k plnohodnotnému životu sa priblížia len tí, ktorí potrebujú iného človeka, len tí, ktorí potrebujú Boha. Možno sme takto o veci nikdy neuvažovali a možno sme si zvykli ľudí len zjednodušene rozlišovať na zlých a dobrých, na veriacich a neveriacich, na chodiacich do kostola a do kostola nechodiacich. Ježiš však rozlišoval ľudí inak: na tých, ktorí potrebujú Boha a ktorí ho nepotrebujú, na tých, ktorí potrebujú iného človeka a ktorí ho nepotrebujú. Ak o niekom musíme povedať, že nikoho nepotrebuje, neznie to dobre. Také niečo totiž znamená, že onen človek nepotrebuje ani dávať, ani prijímať...“

V krátkom príbehu Ježiša v rámci evanjelia „... o dvoch synoch, ktorých otec vyzval, aby išli pracovať do rodinnej vinice, horšie vyznel ten, ktorý slovne s otcovým želaním súhlasil, ale nič neurobil. Vyznel horšie, ako ten, ktorý otcovi odpapuľoval, ale do vinice pracovať napokon išiel. (...) Syn, ktorý s otcom slovne súhlasil, totiž v Ježišovom príbehu predstavuje ľudí, ktorým je krátky príbeh adresovaný – sú to veľkňazi a kňazi, teda náboženská elita, ktorú napriek jej formálnej nábožnosti Ježiš odhalil ako ľudí, ktorí nepotrebujú ani človeka, ani Boha.“

Pretože – ako dodal na záver duchovný slovenských katolíkov – „..najviac si zapamätáme tých, ktorí nás potrebujú, a podobne sa aj najviac naučíme od tých, ktorí nás potrebujú. Najmä z tej skúsenosti, že aj my iných a Boha potrebujeme.“

Na omši zo Svätého písma čítala a miništrovala Beáta Erdeiová, na organe hral kantor Balázs Lencse z Kerepešu. Na následnom agapé vdp. Attila Kónya zablahoželal nielen tým, ktorí v prvých októbrových dňoch oslávili životné jubileum alebo meniny, ale pri príležitosti Svetového dňa seniorov v podstate väčšine prítomných veriacich. V rámci rozhovorov sa objavili aj spomienky na náboženské tradície v rodiskách niektorých budapeštianskych Slovákov od Čorvášu po Santov.

CsL

Foto: CsL