V cirkevnom roku sú dva dni venované sv. Jozefovi. Dňa 19. marca ho uctievame ako ženícha Panny Márie a pestúna Božieho syna, 1. mája ako príkladného robotníka. Jozef bol predovšetkým Máriiným zákonitým manželom. Mária nemohla dostať cnostnejšieho a lepšieho manžela a ochrancu. Aj Jozef bol po jej boku istotne šťastný.

Jozef bol jednoduchý tesár, remeselník, robotník. Pracoval vo svojej dielni v Nazarete, ale aj všade tam, kde ho remeslo zaviedlo. Jeho odev, dom, obed i večera boli chudobné.

„Vlastnosť, ktorá sa najviac vyníma na svätom Jozefovi, je jeho zmysel pre prítomnosť Boha, teda prístup, typický pre človeka, ktorý vediac, že Boh je mu nablízku, sa správa najsvätejším možným spôsobom. Jeho duchovnosť spočíva v poslušnosti voči Božej vôli. Pre každého človeka má Boh svoj plán… Dnes sa veľa hovorí o povolaní – a Jozef bol povolaný byť otcom Ježiša. Jeho duchovnosťou, ktorou odpovedá na výzvu a povolanie, je poslušnosť,“ hovorí o ňom odborník na život tohto svätca Tarcisio Stramare.

„Jeho „áno“ nie je len vyslovené perami, ale predovšetkým vyjadrené konaním. V apoštolskej exhortácii o svätom Jozefovi „Redemptoris Custos“ pápež Ján Pavol II. začína slovami, že Jozef, povolaný byť otcom Ježiša, urobil to, čo mu Najvyšší prikázal. Na jednej strane je tu teda povolanie k tomuto veľkému poslaniu a na strane druhej odpoveďou je práve poslušnosť, to znamená vykonanie toho, čo chce Boh,“ dodal biblista Stramare.

„Sv. Jozef je muž, ktorý vie sprevádzať v tichosti“ a je „mužom snov“. Takto charakterizoval sv. Jozefa v jednej zo svojich homílii pápež František.

Sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané vo Sv. písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Žil pre Ježiša a Máriu. Na seba zabúdal. Svätá rodina viedla usporiadaný život – každý rok chodievala do chrámu, ako kázal židovský zákon. Ježiš sa vyučil popri Jozefovi tesárskemu remeslu.

Cirkev si želá, aby robotníci neboli bedármi hmotne ani duchovne. Hlása zásady práva, spravodlivosti a lásky, podľa ktorých sa majú usporiadať vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, aby sa nikomu nekrivdilo. Život je ťarcha - povedal sv. apoštol Pavol. Aj my to okusujeme každý deň: je ťarchou pre bolesť, ťarchou pre prácu, ťarchou pre smrť. Preto sa vo svojich trápeniach utiekajme k sv. Jozefovi. Utiekajme sa k nemu aj vzhľadom na svoju smrť, aby bola pokojná, ako bola jeho. Veď dobre zomrieť je tá najdôležitejšia vec na svete.

Sv. Jozefa ako svojho patróna si uctievali a vzývali tí, čo pracujú s drevom: tesári, stolári, debnári, rezbári, výrobcovia nábytku a vôbec remeselníci. V roku 1847 pápež Pius IX. zaviedol sviatok známy ako Ochrana sv. Jozefa a v roku 1870 ho vyhlásili za ochrancu celej Cirkvi. Pius XI. v encyklike Divini Redemptoris z 19. marca 1937 dáva sv. Jozefa za vzor a za patróna robotníkov v ich životnom postavení. Pius XII. v prejave 1. mája 1955 znovu dáva Jozefa za patróna a vzor robotníkov a súčasne ustanovuje liturgickú spomienku na sv. Jozefa – robotníka na deň 1. mája, počínajúc rokom 1956. Pápež Ján XXIII. vyhlasuje sv. Jozefa za nebeského ochrancu Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý on zvolal a otvoril v roku 1962.

Sprac. vzs

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.