Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia a priznám sa, mala som malú dušičku, keď som sa koncom mája vyzvedala, či sa tohto roku uskutoční pútnická cesta do Blatnohradu (Zalavár).

Odpoveď sa začala rysovať začiatkom nasledujúceho mesiaca, ale konkrétnu podobu nadobudla až po 20. júni, keď maďarská vláda na základe rozhodnutia parlamentu odvolala núdzový stav. Hlavní organizátori – Slovenská samospráva Budapešti (SSB) a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena – sa rozhodli usporiadať tradičnú, v poradí trinástu cestu do Historického parku v Blatnohrade, v sobotu 11. júla, čo sa im hoci narýchlo, ale výborne podarilo.

Horúce počasie sem-tam spríjemnil teplý vetrík a tak sa na cesty vydali kolóny výletníkov. Nečudo, že pred stanoveným termínom prišli na miesto činu iba „Ozvenári“ (ich autobus sa pohol z Budapešti ráno o šiestej), pán farár Stanislav Brtoš, ktorý pricestoval zo Slovenska cez západnú časť krajiny a tí, ktorí prenocovali v blízkom hoteli. Balatonská autostráda bola neúprosne plná, a keďže sme chceli počkať na ohlásených hostí, úvodné štátne hymny v podaní zboru Ozvena odzneli s menším oneskorením. Chvíle čakania sme si krátili rozhovormi, veď takmer tri mesiace sme nemali možnosť osobne sa stretnúť. Študenti budapeštianskeho a békeščabianskeho slovenského gymnázia a poslucháč nitrianskej univerzity – štipendisti Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti, zoradili do chládku vence a kvety, aby ich na konci slávnosti preniesli k súsošiu sv. Cyrila a Metoda. Dielo sochárky Ľudmily Cvengrošovej tu inštalovali v roku 2013 vďaka Slovenskej samospráve Budapešti a pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matice slovenskej a vedenia obce Zalavár.

Približne pol stovky účastníkov privítal nový starosta obce József Lucz, po ňom sa ujala slova predsedníčka SSB Edita Hortiová, ktorá vyslovila svoju radosť z toho, že sme sa tu zišli. „Vybrali sme si výborný termín na túto oslavu, lebo situácia okolo nás sa zhoršuje a nevedno, čo bude o dva-tri týždne.“

Pani predsedníčka sa vo svojom príhovore sústredila na pôsobenie sv. Cyrila a Metoda, ktorí prišli na územie obývané Slovanmi na pozvanie veľkomoravského kniežaťa Rastislava r. 863 a priniesli našim predkom nielen vieru, ale aj vytvorili slovanské písmo hlaholiku, preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty a vymohli u pápeža Hadriána II., aby sa veľkomoravská staroslovienčina stala liturgickým jazykom.

„Cestou do Ríma sa v r. 867 zastavili tu, v Blatnohrade, v kniežatstve Koceľa, kde krátko vyučovali. Metod sa o dva roky vrátil na Veľkú Moravu, stal sa arcibiskupom, spravoval cirkev a založil učilište.

Úcta k vierozvestcom viedla našu samosprávu, aby tu dala postaviť súsošie solúnskych bratov a neskôr informačnú tabuľu v slovenskom jazyku pri vchode tohto pamätného parku. Prototyp sochy stojí v aule budapeštianskej slovenskej školy a dúfame, že vysoká vzdelanosť, odbornosť, znalosť jazykov a dielo sv. Cyrila a Metoda, ktorých pred 40 rokmi vyhlásili za spolupatrónov Európy, slúži ako vzor pre našich študentov,“ povedala E. Hortiová.

Počas slávnosti v Historickom parku zaspieval zbor Ozvena pod taktovkou Pétera Pálinkása, nositeľa titulu Rytier maďarskej kultúry, so sprievodom klaviristu Jánosa Bacsiho Matzenauerovu skladbu Duša kresťanská a hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia.

Nasledoval slávnostný akt – kladenie vencov pri súsoší vierozvestcov. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku im vzdala úctu a vďaku Alžbeta Hollerová Račková, nasledovali starosta obce József Lucz, v mene Slovenského inštitútu Levente Galda, predstavitelia SSB a takmer všetkých obvodných slovenských samospráv v Budapešti, členovia vedenia Klubu slovenských dôchodcov a zboru Ozvena.

Účastníci slávnosti sa potom presunuli do miestneho Kostola kráľovnej posvätného ruženca, kde pre nás slúžil sv. omšu vdp. Stanislav Brtoš z Ružomberka. Tu musím prezradiť, že pán farár, ktorý niekoľko rokov pôsobil medzi Slovákmi v Maďarsku a ktorého sme si najmä v hlavnom meste a okolitých obciach veľmi obľúbili, dlhší čas túžil prísť do Blatnohradu. Nuž teraz sa mu to – na radosť všetkých účastníkov slávnosti – podarilo. Pri sv. omši mu asistoval vdp. Vince Bengyák z obce Miháld, ktorého si tiež veľmi vážime za to, že nás pravidelne víta v Blatnohrade. Z evanjelia čítala Gita Tóthová a otázky predniesla Mária Libayová.

Stanislav Brtoš zhrnul svoju kázeň slovami: – V prvom čítaní z Knihy Sirachovej sme počuli slová, aktuálne k dnešnej udalosti: „Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe“. Cyril a Metod sú skutočne našimi duchovnými otcami. Pretože uviedli živú vieru medzi ľuďmi, ku ktorým boli poslaní. Nepriniesli niečo, čomu by ľud nerozumel, to už počul v reči gréckej, latinskej či nemeckej, ale nerozumel týmto jazykom. Cyril a Metod im to priniesli v reči, ktorej ľud rozumel a osvojil si ich náuku. Nehlásali len niečo abstraktné, ale to, s čím mali oni sami osobnú skúsenosť. Neučili o Ježišovi Kristovi múdrymi náukami, ale odovzdávali svoju živú vieru a to v jazyku ľudu. Doslova uskutočnili inkulturáciu náboženstva a viery prispôsobení sa miestnym podmienkam, ľudu, jeho reči a jeho kultúre.

Oni sú ako svetlá na oblohe Európy. Hviezdy, ktoré majú svietiť kresťanskej Európe na správnej ceste. Dve jasné stálice. Pretože vidíme, že sú aj iné hviezdy, ktoré sa síce zablysnú, ale sú to mnohokrát falošné svetielka, ktoré nemajú dlhšiu stálosť, po čase zhasínajú. Cyril a Metod sú ale hviezdy, ktoré stále žiaria už viac ako tisíc rokov a nezhasínajú. Ako odkaz až do dnešnej generácie, stále svietia jasne a presvedčivo. Dokladom toho sú aj mnohé pamätníky, sochy, ako aj tento váš pamätník tu, v Blatnohrade, aby nám neustále pripomínal ich dielo a odkaz, ktorý nám po sebe zanechali.

Slávnostnú spomienkovú svätú omšu spestrili cirkevné piesne v podaní zboru Ozvena, ktorý na dôvažok predniesol fantastický koncert. Odznelo v ňom dvanásť náročných, krásnych skladieb. Vynikajúci výkon podali nielen sólisti Orsolya Ambrusová, Katka Noszlopyová a Laci Pálinkás, ale aj všetci členovia zboru. Pri slovách chvály som začula: veď nás aj potrápili, dirigent je veľmi prísny. Vedúca zboru Zuzana Hollósyová nám prezradila, že zásluhy na odbornom raste spevákov má – na počudovanie – aj pandémia. Keďže tri mesiace sa nemohli osobne schádzať, každý nacvičoval zadané úlohy sám doma a raz týždenne, v čase tradičných skúšok, ich telefonicky zaspieval. Nuž a ak to bolo potrebné, musel sa zdokonaľovať v tom, čo mu ešte nešlo tak, ako to očakávala v prípade ženských hlasov vedúca zboru a mužských dirigent. Tak teda v tom skvel prekrásny súzvuk hlasov! Príjemne ma prekvapilo, že dirigent Péter Pálinkás si osvojil snáď všetky texty slovenských piesní, spieval spolu so zborom a sotva sa pozeral do nôt.

Z kostola sme odchádzali očarení prekrásnym zážitkom, aby sme sa opäť zišli v neďalekej reštaurácii Katica, kam nás pozvala SSB na obed a kde sme pokračovali v užívaní si spoločne strávených chvíľ.

Chystali sme sa na návrat domov, keď sa z príjemného letného vetríka stala víchrica lomcujúca stromami. Splnila sa predpoveď počasia – nastalo ochladenie a mnohí výletníci sa rozhodli opustiť Balaton. Na autostráde bola opäť hustá premávka, ale teraz nám to neprekážalo, nikam sme sa neponáhľali. Vychutnávali sme si spomienky na príjemne prežitý deň.

Vlasta Zsákaiová Držíková

Foto: autorka

NEMZ-CISZ-20-0093