K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.

Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“

On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčají.“

Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť.

Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ (Mk 7,1-8.14-15.21-23)

Božie slovo 22. nedele nám v podstate hovorí o tom, kto je Boh a zároveň človek, pričom, samozrejme, vo vzájomnom vzťahu. Alebo ešte konkrétnejšie: čo je Božie slovo a čo slovo ľudské. Božie slovo nás posväcuje. Ukazuje nám cestu, dáva nám radu, určuje akési hranice, v ktorých by sme sa mali pohybovať, aby sme rástli v svätosti, podľa Božej vôle. Božie slovo – to sú aj prikázania, ktoré nám dáva Boh. Slová prvého čítania blížiacej sa nedele z knihy Deuteronómium nám hovoria, čo sa stane s nami, alebo akými sa staneme, ak ich zachováme – budeme múdri a rozumní.

Slová z Listu apoštola Jakuba ešte viac potvrdzujú, akú moc či silu má Božie slovo, ak ho zachováme. „V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ A dodáva: „slová aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.“ Boh nám dáva slovo preto, aby nás týmto svojím slovom viedol naším životom.

Ak sa ešte lepšie prizrieme na to, čo nám hovoria slová apoštola „prijmite zasiate slovo“, tak v nich môžeme vidieť nielen to slovo, ktorým sa Boh prihovára človeku, ale ešte aj iné slovo – vtelené Božie Slovo Božieho Syna Ježiša Krista. To je to pravé slovo, ktoré Boh zoslal a doslova zasial na túto zem. Práve ono má moc spasiť nás, naše duše.

Prijať toto slovo, to je otázka nášho krstu, otázka našej viery. Poznanie Krista a jeho evanjelia. Ale predsa vidíme, podľa apoštola Jakuba, že to ešte nestačí k našej spáse. Doslova nás vyzýva: slovo aj uskutočňujte. Nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú seba. Práve to je podstatné, uskutočňovať ho v našom každodennom živote. Koľkokrát človek prišiel do Božieho chrámu počúvať Božie slovo, ale aký je? Ako ho mení toto Božie slovo?

Uskutočňovať Božie slovo znamená stotožňovať sa s ním a teda stávať sa druhým Kristom. Stávať sa mu čoraz viac podobným. A to je to, čo chce odo mňa Boh. On mi ponúka všetko pre moju spásu vo svojom slove. I v tom vypovedanom, danom cez prikázania, i v tom vtelenom, danom v Ježišovi Kristovi. Ak ho poznám, tak ho musím aj uskutočňovať. Len vtedy som pochopil význam Božieho slova, vtedy som pochopil Ježiša Krista.

Ak ho nechápem, alebo ho chápem len málo, tak treba čítať apoštola Pavla – jeho výroky hovoria za všetko. „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“, alebo „pre mňa žiť je Kristus“; „nechcem sa chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista“ a mnohé iné. Pochopil toho, ktorého stretol na svojej ceste do Damasku.

Aj my stretáme vo svojom živote Krista. V Božom slove, v Eucharistii, v spoločenstve Božieho ľudu, vo svojom blížnom, v trpiacom človeku... Môžem povedať, že ho už naplno poznám? Ešte sme veľakrát ďaleko od Pánovho slova.

Preto aj evanjelium píše, že nie to, čo vchádza do človeka, ho poškvrňuje, Božie slovo ho nemôže poškvrniť, iba posvätiť. Poškvrniť ho môže to, čo vychádza zvnútra človeka. A to sú naše zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha.

Zlá myšlienka je nedostatok dobrých, svätých, Božích myšlienok v mojom živote. Smilstvo je nedostatok čistoty ľudského srdca. Krádež je neláska voči blížnemu. Vražda je neúcta k životu, ktorý je Božím darom. Pýcha je vzbura človeka voči Bohu. Boh mi jasne hovorí v svojom slove, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť.

Ako veľmi teda potrebujeme budovať vzťah k Božiemu slovu, spoznávať ho, žiť a uskutočňovať. Ak chcem žiť Krista a nielen vyznávať, že v neho verím, ak sa chcem stávať druhým Kristom, tak musím poznávať Božie slovo.

(sb – vzs)