K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ (Lk 20,27-38)

Posledný článok našej viery, ako sa ho modlíme v modlitbe „Verím v Boha“ znie: „Verím vo vzkriesenie tela a život večný.“ To je snáď to najkrajšie v našom kresťanskom náboženstve. Nový pohľad, nová nádej, ktorú nám ponúka Kristus. Vieru vo večný život. Večný život, to však nie je len niečo kdesi v budúcnosti, kdesi v diaľke, ďaleko od nás, ale to je i život, ktorý môžem prežívať už tu na zemi.

Večný život – to je život v Božom kráľovstve, s Ježišom Kristom, ktorý nám toto Božie kráľovstvo prišiel ohlásiť. Ktorý povedal: priblížilo sa Božie kráľovstvo. Božie kráľovstvo je vo vás. Je medzi vami.

Ježiš Kristus je tým pravým dôkazom, že večný život existuje. Jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Aby nám to ešte viac dokázal, ustanovil Eucharistiu, v ktorej je on sám neustále prítomný uprostred nás, medzi nami. Eucharistia – to je záruka našej večnosti.

Kristove slová „kto je moje telo a pije moju krv“ „má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ sú zárukou našej viery vo večný život.

„Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“ Tieto slová sú prísľubom samého Boha voči človekovi ohľadom večného života.

„Ja som vzkriesenie a život,“ hovorí Kristus. Tieto slová sú potvrdením večného života.

Keď sa Boh zjavuje v horiacom kríku Mojžišovi, keď vedie s ním dialóg, hovorí o sebe: „Ja som, ktorý som.“ Prezrádza Božie meno na žiadosť samého Mojžiša. Kristove slová – ja som vzkriesenie a život – to sú tiež slová o tom, kto je vlastne Ježiš Kristus. Takisto v týchto slovách Kristus zjavuje seba samého človekovi. Ja som.

Ak Pavol apoštol hovorí, „už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus,“ či nie je v týchto slovách vyjadrená aj viera vo večný život a v naše vzkriesenie? Ak dosadíme namiesto slova Kristus do tohto Pavlovho výroku slová vzkriesenie a život, tak potom celý výrok znie: „už nežijem ja, ale žije vo mne vzkriesenie a život“.

Apoštol Pavol veľmi krásne vyjadril v tomto výroku, čo znamená pre človeka Kristus. Práve ono vzkriesenie a život. A práve o to má ísť aj v našom živote. Aby sme aj my, podobne ako Pavol, žili tak a dospeli k takému štádiu na našej duchovnej ceste, v našom duchovnom živote, aby sme už vlastne nežili my, ale aby v nás žil Kristus. Aby v každom jednom z nás žilo vedomie Kristovho a spolu s ním i môjho vzkriesenia a večného života.

Iste všetci poznáme udalosť z evanjelia, keď Ježiš prichádza do Betánie na žiadosť dvoch sestier Márie a Marty, ktorým zomrel brat Lazár. Marta, ktorá vychádza Ježišovi naproti, hovorí: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu odpovedá: „Viem, že vstane z mŕtvych pri vzkriesení.“ A Ježiš jej hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ „Áno, Pane.“

Na otázku saducejov z evanjelia uvedeného v úvode, a aj na otázku mnohých z nás, ktorí by sme chceli akosi pochybovať o zmŕtvychvstaní, znova apoštol Pavol odpovedá a uisťuje: „Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“

Čo iné mohlo asi zapáliť Pavla, toho horlivého prenasledovateľa kresťanov, k zmene jeho zmýšľania, k úplnej premene, že sa z neho stal horlivý ohlasovateľ Krista a veľký apoštol, ak nie tá jedinečná skúsenosť stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý sa mu zjavil na ceste do Damasku? „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Kto si? Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“ Tu máme jasný dôkaz. Očividné stretnutie človeka so vzkrieseným Kristom. On, ktorý bol taký vzdelaný, múdry, to on nám po tomto jedinečnom, neopakovateľnom stretnutí píše tie pravdivé slová o vzkriesenom Kristovi a sám zaň kladie život. Aby mohol prežívať nový život, natrvalo, vo večnosti s Kristom. Ako sa sám vyznáva: „pre mňa žiť je Kristus“.

(sb-vzs)