Slovenská samospráva Budapešti (SSB) 16 rokov organizuje v druhej polovici júna pútnické zájazdy do Historického parku v Zalaváre, na územie niekdajšieho Blatnohradu, kde sa v roku 867 dokázateľne zastavili počas svojej cesty do Ríma sv. Cyril a Metod.

Tohoročné putovanie bolo mimoriadne. Jeho účastníci si pripomenuli 10. výročie naplnenia veľkej túžby a niekoľkoročného úsilia vtedajších poslancov SSB, inštalovanie krásneho súsošia vierozvestcov, vernej zmenšeniny nitrianskeho monumentálneho pamätníka, diela to umeleckej sochárky Ľudmily Cvengrošovej. Celých šesť rokov vzdávali úctu solúnskym bratom pri pomníkoch, ktoré v parku postavili Bulhari, salzburské arcibiskupstvo a Slovinci, pričom túžili, aby raz mohli skláňať hlavy aj pred slovenskou sochou. Nezostalo len pri túžbe, ale požiadali o pomoc vtedajších veľvyslancov SR v Budapešti Juraja Migaša a Petra Weissa, rokovali s predstaviteľmi Slovenského inštitútu v Budapešti, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matice slovenskej a obce Zalavár a výsledok bol nad očakávanie. Na slávnosť, ktorá sa konala 22. júna 2013 za účasti vysokých štátnych a cirkevných predstaviteľov, čestnej stráže, slovenského a maďarského ordinariátu a množstva pútnikov, nemožno zabudnúť!

Podobne ako vlani, aj teraz SSB usporiadala púť v pracovný deň, 15. júna. Hlavným dôvodom bolo vyhnúť sa hustej víkendovej premávke na diaľnici vedúcej k Balatonu. Cestou k autobusu pristavenému za budovou budapeštianskej slovenskej školy som sa zamýšľala nad tým, koľko ľudí aktívneho veku by sa k nám pripojilo, keby sme predsa len riskli cestu v deň pracovného pokoja, ale pri toľkých subjektívnych faktoroch som to vzdala. Oslavy teda budú prebiehať v užšom kruhu nadšencov, pravidelných účastníkov, medzi ktorými dominujú členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a poslanci viacerých obvodných slovenských samospráv, konštatovala som. S úsmevom som medzi nastupujúcimi zbadala šesť a polročnú vnučku spevákov Ozveny manželov Szaniszlóovcov Noémi. Tak predsa bude medzi nami aj najmladšia generácia!

Do Historického parku sme dorazili pár minút pred stanoveným začiatkom. Predvídaví speváci sa pre istotu rozospievali a prezliekli v autobuse, takže ušetrený čas sme mohli využiť na zvítanie sa s hosťami – riaditeľkou Slovenského inštitútu v Budapešti Michaelou Pánisovou Ležákovou, ktorá prišla v sprievode bývalej riaditeľky Ildikó Siposovej, podpredsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ondrejom Horváthom, vedúcou kabinetu CSSM Orsolyou Szabóovou, starostom obce Zalavár Józsefom Luczom a archeologičkou, riaditeľkou archeologickej zbierky Maďarského národného múzea PhD. Ágnesou Ritoókovou – a na bleskové osvieženie v miestnom bufete. Práve sme sa rozhodovali, pod ktorou omamne voňajúcou košatou lipou budú stáť speváci a kam sa uchýlia do chládku ostatní účastníci slávnosti, keď do parku zabočil ďalší autobus. Na našu veľkú radosť z neho vystúpilo 30 Maglódčanov na čele s predsedníčkou tamojšej slovenskej samosprávy Katarínou Hajduváriovou. Je skôr výnimkou ako pravidlom, že na púť do Zalaváru prídu skupinovo nielen Slováci z hlavného mesta, hoci pôvodný zámer iniciátorov bol vytvoriť pútnické miesto v Maďarsku, kde by vzdávali úctu vierozvestcom Slováci z celej krajiny.

Teraz už nič nebránilo tomu, aby Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod taktovkou Ádáma Balázsa Galambosa za sprievodu klaviristu Jánosa Bacsiho prednesom slovenskej a maďarskej štátnej hymny uviedol slávnosť.

Prítomných privítala predsedníčka SSB Edita Hortiová, ktorá zvlášť pozdravila pozvaných hostí. Zdôraznila, že presne o týždeň uplynie desať rokov odvtedy, ako SSB odhalila toto pekné súsošie, ktorého prototyp darovala SSB slovenskej škole v Budapešti k 65. výročiu jej založenia. Chcela tým motivovať mládež, aby sa oboznámila so životom a činnosťou sv. Cyrila a Metoda. Pred siedmimi rokmi umiestnila pri vchode do Historického parku informačnú tabuľu v slovenskom jazyku. E. Hortiová stručne zhrnula život a dielo sv. Cyrila a Metoda, ktorých vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava na Veľkú Moravu byzantský cisár Michal III. „Vzdelaní vierozvestcovia tam prišli v r. 863. Vytvorili prvé slovanské písmo hlaholiku, preložili do staroslovienčiny mnohé časti biblie, početné náboženské a literárne články, podstatne obohatili slovanský jazyk,“ konštatovala. „Pápež Ján Pavol II. ich v roku 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy. Úctu k nim prezentuje aj medzinárodná organizácia Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Zlíne (Česká republika), ktorá na ich pamiatku každý rok usporadúva rad podujatí v Čechách, na Slovensku, v Bulharsku, Slovinsku a Grécku. Jej členom je aj SSB. Cieľom je vytvoriť medzinárodnú púť sv. Cyrila a Metoda vychádzajúcu z ich rodiska Saloník a končiacu na Morave vo Velehrade. V Maďarsku sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť tím, ktorý by sa týmto zaoberal, hoci spĺňame všetky podmienky. Organizujeme oslavy, pre mládež výučbu o živote a činnosti vierozvestcov, prebieha archeologický výskum. Dodnes je aktuálny odkaz solúnskych bratov, aby sme žili v pokoji a mieri, aby sme používali svoj materinský jazyk, aby sme sa vzdelávali a učili. Verím, že sv. Cyril a Metod, ktorí dali Slovanom písanú formu ich jazyka a získali povolenie slúžiť liturgiu v reči ľudu, nás počujú, vidia nás, s uspokojením sledujú naše aktivity a držia nad nami svoju ochrannú ruku,“ povedala vo svojom príhovore predsedníčka SSB.

Starosta obce Zalavár hovoril o tom, že spolupatrónov Európy si rovnako ctia na Západe i na Východe. Citoval z Apoštolského listu pápeža Jána Pavla II. z roku 1985 na pamiatku evanjelizačného diela svätých Cyrila a Metoda: „Ani dnes nejestvuje iná cesta k prekonaniu rôznych napätí a k náprave roztržiek a protikladov tak v Európe, ako aj na celom svete, lebo tieto javy hrozia, že vyvolajú strašné zničenie životov a hodnôt. Byť kresťanmi v súčasnej dobe znamená byť tvorcami vzájomného spoločenstva v Cirkvi i spoločnosti. K tomuto cieľu vedie otvorenosť voči bratom, vzájomné porozumenie a ochotná spolupráca veľkodušnou výmenou kultúrneho a duchovného dobra.“ József Lucz dodal, že územie dnešného Zalaváru bolo jedným z dôležitých dejísk vzniku slovanského písomníctva a tak sa stalo duchovným centrom slovanských národov, povolaným zachovať ich spoločnú minulosť.

Po slávnostných príhovoroch nasledovalo kladenie vencov k súsošiu sv. Cyrila a Metoda.

V miestnom Kostole kráľovnej svätého ruženca slúžil spomienkovú sv. omšu vdp. Stanislav Brtoš z Ružomberka. Z evanjelia čítala Gita Tóthová, spieval zbor Ozvena.

Dôstojný pán vo svojej kázni o. i. hovoril o tom, že sv. Cyril a Metod sú slávnymi mužmi našej viery a našich dejín. Oni zrealizovali vo svojom živote Kristove slová, ktoré zazneli v dnešnom evanjeliu: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium. Odišli do cudzieho sveta, aby tam priniesli a zvestovali Božie slovo, pričom v reči ľudu, ku ktorému boli poslaní. Spolu s náboženstvom priniesli aj kultúru. Pozdvihli národ na vyššiu úroveň, vytvorili predpoklady pre jeho ďalší rozvoj a takto ho zaradili do rodiny kultúrnych národov Európy. Ich spôsob pôsobenia dosiahol nevídané rozmery. V ich postupe išlo o novú katechézu, ktorú obhájili pred samotným Petrovým stolcom, pred pápežom Mikulášom I. v roku 867 a druhýkrát v roku 879 pred pápežom Jánom VIII. Práve na jednej z týchto ciest sa zastavili aj v Blatnohrade. História nám dnes odkryla fakty, ktoré sú dôkazom existencie tohto starobylého miesta. Slávením tejto pamätnej svätej omše ďakujeme za dar, ktorý sme dostali ako národ v osobách sv. Cyrila a Metoda. Strážme si dôverne obsah výroku, ktorý zdobí steny mnohých kostolov: – Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane, – odznelo v kázni S. Brtoša.

Ako zvyčajne, po svätej omši sme si v kostole mohli vypočuť prekrásny koncert Ozveny.

Program sa tým však nekončil. Po obede v miestnej reštaurácii, kde nebolo jednoduché umiestniť viac ako 80 ľudí, sme sa vrátili do Historického parku. Tu sme si vypočuli prednášku renomovanej archeologičky PhD. Ágnese Ritoókovej, ktorá vedie výskum v areáli parku už 30 rokov. Pútavo nám rozprávala nielen o vykopávkach a nálezoch, ale najmä o tom, čo potvrdili o živote a diele vierozvestcov. Ako konštatovala, toto územie Pribinovi daroval v roku 846 východofranský kráľ Ľudovít Nemec. V Blatnohrade Pribina postavil okrem pevnosti i viacero kostolov, ktoré teraz postupne odkrývajú.

Za vlády Pribinovho syna Koceľa v rokoch 861 – 876 tu vyrástlo sídlo slovanskej vzdelanosti. Historické pramene a životopisy Konštantína (Cyrila) a Metoda uvádzajú, že apoštoli Slovanov sa tu zastavili spolu so svojimi žiakmi počas cesty do Ríma v roku 867. Kniežaťa Koceľa oslovila myšlienka slovanskej liturgie a nechal vyškoliť asi 50 mladých učeníkov. Konštantín sa na územie Veľkej Moravy už nikdy nevrátil. V Ríme ochorel a roku 869 zomrel. Metod sa s vysvätenými kňazmi vydal späť na Moravu. Zastavili sa v Blatnohrade. Na žiadosť Koceľa ho r. 869 pápež vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Franským biskupom sa to nepáčilo, dokonca ho uväznili a až po urgencii pápeža to oľutovali a Metod mohol až do svojej smrti roku 885 pokračovať vo svojom poslaní.

Po prednáške sa účastníkom prihovoril starosta neďalekej obce Zalaapáti Tibor Vincze, ktorý nadhodil možnosť spolupráce s celoštátnymi národnostnými samosprávami v záujme vytvorenia infraštruktúry nadväzujúcej na pútnické miesto slovanských vierozvestcov, spolupatrónov Európy. Aj keď to stojí za zamyslenie, súčasná hospodárska situácia nielen u nás, ale aj v okolitým štátoch, v nás nevzbudzuje veľa optimizmu.

Vlasta Zsákaiová Držíková

Foto: Ľubomíra Fallerová