V deň, keď vychádza 26. číslo našich novín, si kresťania na celom svete pripomínajú sviatok dvojice apoštolov Petra a Pavla, považovaných za zakladateľov kresťanskej cirkvi. Obaja šíritelia kresťanskej viery v Ježiša Krista podľa tradície zomreli mučeníckou smrťou v ten istý deň v Ríme za čias cisára Nera a jeho prenasledovania kresťanov, pravdepodobne v roku 67.

Svätý Peter, pôvodným menom Šimon, sa narodil v Palestíne, Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala. Skala, na ktorej založil svoju cirkev. Sv. Peter sa spomedzi apoštolov v evanjeliách spomína najviac. Býva zobrazený v žltom rúchu ako nositeľ kľúčov od kráľovstva nebeského.

Svätý Pavol, sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus – meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus – malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom – ako správny Žid – sa vyučil remeslu. Vyrábal stany alebo lodné plachty, čo bol vtedy veľmi hľadaný tovar. Spočiatku bol prenasledovateľom kresťanov. Neskôr však prijal kresťanskú vieru a stal sa veľkým misionárom medzi pohanmi. Zobrazovaný býva pri poprave mečom, jeho znakom je kniha alebo zvitky posolstiev.

Tradícia hovorí, že Petra ukrižovali dolu hlavou v Ríme na Vatikánskom vŕšku a Pavol ako rímsky občan bol sťatý pri Ostijskej bráne.

*

V katolíckej Cirkvi je 29. jún prikázaným sviatkom, konajú sa omše aj tradičná zbierka Halier sv. Petra určená na pomoc odkázaným alebo na opravu kostolov. V kostoloch sa koná slávnostná vigília na pamiatku apoštolov sv. Petra a Pavla už v predvečer sviatku – 28. júna.

Tento rok bude 29. júna Svätý Otec František celebrovať Eucharistiu v Bazilike sv. Petra. Informoval o tom majster pápežských liturgických slávení Mons. Diego Ravelli. Podľa komuniké Tlačového strediska Svätej stolice pápež František pri slávnosti požehná náplecné páliá pre nových metropolitných arcibiskupov.

Pálium je ručne utkaný pás z ovčej vlny a je súčasťou liturgického odevu arcibiskupov. Podľa tradície ho ako prvý nosil biskup, ktorý bol učeníkom svätého Jána Chryzostoma. Pálium symbolizuje aj stratenú ovcu, ktorú si Dobrý pastier kladie na ramená a preto sa vyrába z čistej ovčej vlny. Je na ňom vyšitých päť krížov, ktoré znamenajú utrpenie Ježiša Krista a v troch z nich sú symbolické klince na pamiatku tých, ktorými bol pribitý na kríž.

Ovce, z ktorých vlna ide na výrobu pálií, sa chovajú v Ríme v kláštore trapistov na známom mieste Tre fontane. V deň spomienky svätej Agnesy ich najprv privezú do Baziliky svätej Agnesy a potom do Vatikánu, kde ich požehná Svätý Otec. Tak ich prevezú do Baziliky svätej Cecílie. Tu v kláštore zostávajú až do utorka pred Veľkou nocou. Potom ich ostrihajú a z ich vlny utkajú páliá.

Na sviatok svätého Jána Krstiteľa ich rehoľníčky prinesú do Vatikánu, a v ten istý deň ich vložia do skrinky, ktorá sa nachádza v krypte Baziliky svätého Petra nad jeho hrobom. V predvečer sviatku svätých Petra a Pavla ich osobitne požehnajú.

V deň prikázaného sviatku cirkev a veriaci vyjadrujú vďaku za službu týchto apoštolov, za ich šírenie viery a za jej zachovanie.

Podobne aj evanjelici a veriaci ďalších kresťanských cirkví spomínajú na oboch apoštolov a ďakujú Bohu za ich misijné dielo. Spomínajú na apoštolov Petra a Pavla akoby boli navždy tesne spojení. Pritom to boli celkom odlišní ľudia. Jeden sa pobral hlásať o Kristovi k Židom, zatiaľ čo ten druhý išiel k pohanom. Takto položili základy kresťanskej misie, ktorá sa realizuje dodnes.

Tento deň je veľkým a prikázaným sviatkom svätých, slávnych a najvyšších apoštolov Petra a Pavla aj v gréckokatolíckej cirkvi východného obradu.

Sprac. vzs