Skvost z dielne Vavrinca Dunajského

S menom Vavrinca Dunajského som sa po prvý raz stretol, keď som, ako Banskobystričan s nevšedným záujmom listoval vo zväzku o výročiach a jubileách v Banskobystrickom okrese na rok 1974. Priznám sa, že ma upútalo i priezvisko, trochu netypické v našom regióne.

Strohé informácie mi prezradili, že Vavrinec Dunajský bol sochár slovenského pôvodu a narodil sa v roku 1784 v Ľubietovej pri Banskej Bystrici. Z dostupných publikácií som sa zasa dozvedel, že medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí hlavný oltár v banskobystrickom kostole sv. Kríža (tzv. slovenskom kostole).

O autorstve oltára vznikla síce pred niekoľkými rokmi v našej umeleckohistorickej tlači a literatúre polemika, keďže v čase jeho vzniku, teda roku 1834, bol už Vavrinec Dunajský mŕtvy. Dielo teda muselo byť vytvorené buď skôr, alebo ho realizoval podľa Dunajského návrhu niekto iný. V poslednom období – ako je známe – prevládala v Dunajského tvorbe už celkom dielenská produkcia. Viera Luxová vo Vlastivednom časopise (1969) spomína, že v „dobre zavedenej a prosperujúcej dielni (roku 1821 zhotovila napríklad 31 diel), kde sa podiel vedúceho na realizácii úloh neraz obmedzil len na zhotovenie návrhov, vznikli desiatky prác i pre územie Slovenska“.

Smrť sochára chod dielne nezastavila, ani podstatnejšie nenarušila. Podľa dochovaných kresieb, štúdií a vzorníkov mohla pod vedením jeho synov Henricha Augustína (1812 – 1875) a Ladislava Júliusa (1822 – 1904) pod menom Dunajský celkom plynule pokračovať v ďalšej činnosti. Z tohto prostredia môže preto pochádzať aj socha Krista (lebo tento objekt vyvolal pochybnosti historikov umenia) v kostole sv. Kríža v Banskej Bystrici.

Z ďalších významných prác sochára Vavrinca Dunajského na Slovensku sa spomína mramorová socha sv. Magdalény v kostole v Ľubietovej, hlavný oltár v evanjelickom kostole v Banskej Bystrici a socha Atlanta na kanonickom dome v Nitre.

Skvost Vavrinca Dunajského v Békešskej Čabe

Roku 1824 vyšiel prvý zväzok práce Michala Kunitsa (1763 – 1835) o niektorých osobnostiach Uhorska, ktoré vniesli do spoločnosti ducha moderných čias. Autor tu okrem iného opisuje aj svoju návštevu v máji roku 1824 u sochára Vavrinca Dunajského, jedného z mála národne uvedomelých umelcov – Slovákov. Inak: o Vavrincovi Dunajskom sa zmieňuje aj Ján Kollár vo Vysvetlivkách k Slávy dcére a zahrnul ho i do svojho Slovníka slavianskych umelcov...

Spomínaný Michal Kunits medzi najvýznamnejšími prácami Dunajského uvádza veľa diel z Pešti i Budína, no výrazne vyznieva zmienka o tom, že slovenský sochár Vavrinec Dunajský je autorom hlavného oltára v evanjelickom kostole v Békešskej Čabe, v chráme, ktorého vysviacka bola v roku 1807. Sochy na oltári sú z lipového dreva a sú pozlátené, zhotovil ich v rokoch 1822 a 1823.

Čo o ňom vieme?

Aspoň stručne: Vavrinec Dunajský sa narodil 15. júla 1784 v Ľubietovej a zomrel 5. februára 1833 v Pešti. Rezbárstvu sa začal učiť v rodnej obci a v Banskej Bystrici. Roku 1805 odišiel študovať na viedenskú umeleckú akadémiu, kde jeho učiteľmi boli kresliar Exner a sochár Johann Martin Fischer, od ktorého sa naučil aj základy anatómie. Roku 1807 získal I. akademickú cenu sochárskej triedy za sochu Gréckeho génia. Roku 1809 sa usadil v Pešti a vo vlastnom dome si otvoril ateliér. Vavrinec Dunajský pracoval s drevom, kameňom, mramorom, mäkkým a tvrdým kovom, alabastrom, sadrou, kosťou a voskom, modeloval prevažne do hliny.

Pavol M. Kubiš, Banská Bystrica
Čabiansky kalendár 2008

Foto: Bence Püski-Liker