Ján Šimor (Simor János), kardinál, knieža a arcibiskup, patril k významným osobnostiam svojej doby, pretože vynikal nielen širokými vedomosťami a talentom, ale bol aj štedrým, ušľachtilým človekom.

Narodil sa 23. augusta 1813 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) vo všeobecne váženej a majetnej rodine. Po absolvovaní tamojšieho gymnázia, pokračoval v štúdiách v Emericániu v Bratislave. Jeho ďalšia cesta viedla do Trnavy, kde bol poslucháčom filozofie. Teológiu vyštudoval vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 28. októbra 1836. Svoju kňazskú dráhu začal ako kaplán v Budapešti (v časti Terezín). Pre dobré rečnícke schopnosti ho 22. septembra 1839 vymenovali za univerzitného náboženského učiteľa a rečníka. 31. júla 1840 sa stal študijným dozorcom na Pázmáneu. Doktorát z teológie i histórie získal v r. 1841.

Jeho vynikajúce vedomosti a rečnícke schopnosti mu predurčili rýchly vzostup v kňazskej hierarchii. V roku 1850 ho povolali do Viedne za dvorného kaplána a riaditeľa vyššieho bohosloveckého ústavu. V roku 1851 ho minister gróf Thun vymenoval za kanonika v Stoličnom Belehrade a za ministerského radcu, v roku 1855 za dvorného radcu.

V roku 1857 zasadol na biskupský stolec v Rábe (Győr). Biskupskú vysviacku prijal 19. júna 1857 v Ostrihome. V roku 1866 zomrel ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský a jeho nástupcom sa stal Ján Šimor. Vymenovali ho 20. januára 1867.

Svojej funkcie sa ujal aktívne, s pokorou i pocitom zodpovednosti. Dokončil stavebné práce na ostrihomskej bazilike, založil v Ostrihome Kresťanské múzeum, ako aj samostatnú prímaskú knižnicu. Dňa 8. júna 1867 za asistencie Gyulu Andrássyho položil Františkovi Jozefovi I. počas korunovačnej slávnosti na hlavu Svätoštefanskú korunu v kostole Nanebovzatia Panny Márie (známy aj ako Matyášov kostol) v Budíne. Dva dni pred korunováciou mu bol udelený Veľký kríž Uhorského kráľovského rádu svätého Štefana.

Nielen slovami, ale svojimi činmi podporoval vznik škôl, sirotincov a nemocníc. Vytvoril fond na pomoc učiteľom, ktorí pracujú v školách. Jeho heslom bolo „Učiť sa a pracovať.“ Za dôležitú považoval tiež otázku vzdelávania žien.

Ján Šimor sa prezentoval aj svojou publikačnou činnosťou. V mladšom veku písal do zahraničných vedeckých časopisov neskôr publikoval pastiersky list pre svojich duchovných a nasledovníkov. Tieto listy boli zozbierané a vydané pod názvom Epistolae pastorales (Ostrihom, 1882). Po jeho smrti vyšli jeho cirkevné kázne (Ostrihom, 1892).

Ako svojho pastiera a dobrodinca si Jána Šimora dodnes vážia aj obyvatelia viacerých obcí a miest Slovenska. Patrí k nim aj mesto Nové Zámky, kde založil dievčenskú školu Šimorov ústav, ktorý slúžil na vzdelávanie mníšok. Na školu prispel sumou 41 584 forintov. V roku 1867 silná búrka poškodila novozámocký rímskokatolícky kostol. Ján Šimor ho dal zrenovovať, čo nám pripomína aj tabuľa na vonkajšej strane vchodu do kostola.

V roku 1871 dal opraviť a zároveň zväčšiť kostol v obci Bajč (okres Komárno). Ján Šimor v Bajči dal upraviť časť arcibiskupského letného kaštieľa. Tam často pobýval predtým, ako bol v roku 1882 dokončený arcibiskupský palác v Ostrihome, neskôr sa tam zdržiaval hlavne v letných mesiacoch. V Bajči na dome číslo 93 je pamätná tabuľka z červeného mramoru s nápisom: „Építtette Simor János Bíbornok Herczeg prímás 1885-évben.“ (Dal postaviť kardinál prímas Ján Šimor v roku 1885.)

Ján Šimor zomrel 23. januára 1891 v Ostrihome, kde je aj pochovaný.

Helena Rusnáková

Foto: autorka a archív