V poslednú novembrovú nedeľu sa v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti uskutočnila dvojjazyčná ekumenická bohoslužba s Večerou Pánovou. Po dlhšej prestávke sa slovenská kaplnka v Lutherovom dvore zaplnila do poslednej stoličky. K budapeštianskym veriacim sa totiž v poslednú nedeľu cirkevného roka, nedeľu večnosti, pripojili členovia Evanjelického cirkevného zboru v Maglóde na čele s farárom Michalom Némethom, ktorý slúžil bohoslužbu v maďarskom jazyku. Jeho slová po slovensky odzneli v podaní evanjelickej farárky Anett Lászlóovej Agodovej. Na organe hral kantor János Bacsi.

Michal Németh a Anett Lászlóová Agodová v kázni oboznámili veriacich s istými úsekmi dejín cirkvi. „Jeden protestantský rakúsky teológ sa vyjadril takto: byť protestantom v strednej Európe znamenalo byť prenasledovaný. Našim predkom od začiatku reformácie až po súčasnosť veľakrát odobrali kostoly a možnosť konať bohoslužby.“ Hovorili o tom, že rok 2024 je aj rokom historického výročia, o ktorom sme v ostatných desaťročiach akoby menej hovorili. V roku 1674 sa totiž konal súd s protestantskými kazateľmi v Bratislave. Od roku 1677 do roku 1681 sa na území dnešného Slovenska a v severozápadnom Zadunajsku nikde nemohli konať služby Božie, výnimkou bolo nádvorie domu Eggenbergovcov v meste Šopron, ale aj tam len preto, lebo to bol súkromný dom. Brat farár upriamil pozornosť aj na to, ako ovplyvňovali dejiny náboženský život v blízkych mestách, ako napríklad v Maglóde a Gyömrő. „Naši predkovia v Maglóde na konci 70. rokov 18. storočia viedli veľký boj za to, aby im neodobrali ich kostol. V Gyömrő si vybudovali kostol v najťažších časoch, v 50. rokoch minulého storočia, Pravdupovediac, dnes sme k vám prišli aj preto, aby sme si pripomenuli minulosť vášho niekdajšieho, osudom kruto stíhaného kostola, ktorý stojí tu vo dvore. Za mojich študentských čias som veľakrát okolo neho prechádzal a šokovalo ma, že slúžil na všelijaké účely, napr. ako centrum bojových športov. Srdce sa nám rozbúšilo, keď sme počuli, že osud tohto kostola sa zdá byť uspokojivo vyriešený. Vďaka maďarskej vláde ho mohla zakúpiť celoštátna slovenská samospráva, pričom maďarská a slovenská vláda sa dohodli, že poskytnú financie na jeho rekonštrukciu. Je potešiteľné, že sa stane Slovenským kultúrnym strediskom, v ktorom bude zriadená aj ekumenická kaplnka.“ M. Németh spomenul časy, keď nebolo možné konať bohoslužby, pričom nie preto, lebo veriaci prišli o svoj kostol. „Počas druhej svetovej vojny a revolúcie roku 1956, ale nemusíme ísť ani tak ďaleko v čase: aj počas pandémie koronavírusu boli Božie chrámy zatvorené. Verím, že či je kostol otvorený, či zatvorený, či je odňatý a či zostáva, nikto vám nikdy nemôže vziať ten chrám Boží, ktorý si uchovávate vo svojich srdciach.“

Ako je zaužívaným zvykom, po bohoslužbe sa konalo malé pohostenie s podporou organizátorskej Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti. O nasledujúcej bohoslužbe Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti budeme včas informovať na webovej a facebookovej stránke zboru i Ľudových novín.

Andrea Kiss-Kohut

Foto: autorka