Vyše jeden a pol desaťročia sa konajú v budapeštianskom III. obvode, v časti Csillaghegy – Békášmeder počas 3. januárovej nedele slovenské bohoslužby. Hoci počas tohtoročného obradu 19. januára ani po ňom nepadla reč o dôvode, prečo sa stretli veriaci slovenského pôvodu vo farskom evanjelickom kostole v Békášmederi práve v tretiu nedeľu nového roka, kto prichádza pravidelne na povznášajúce slovenské stretnutia veriacich s Božím slovom, sa už mohol dozvedieť o tradičnom Týždni modlitieb za jednotu kresťanov.

Slovenská bohoslužba je totiž jedným z podujatí tejto iniciatívy a obohacuje ju o ďalší kultúrny a duchovný program. Pravidelní účastníci zakaždým dostávajú jedinečný dar, veľkolepý koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, prinášajúci povznesenie duše až k nebesám.

Bohoslužbu otvorila predsedníčka Slovenskej samosprávy III. obvodu a zároveň presbyterka cirkevného zboru Csillaghegy – Békášmeder Edita Hortiová. Privítala početných účastníkov služieb Božích i predstaviteľku Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Milinu Sklabinskú. S radosťou pozdravila členov Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a zvlášť ich dirigenta a zbormajstra Ádáma Balázsa Galambosa. Ku klavíru si i tento raz sadol János Bacsi.

Bohoslužbu spojenú s večerou Pánovou slúžili Viliam Solárik z Rožňavy a miestny duchovný Zoltán Réz – Nagy. Pravdou však je, že brat Viliam sa popri slovenčine chopil možnosti prihovárať sa po slovensky nehovoriacim veriacim v kostole aj po maďarsky.

V úvode bohoslužby sa bratia farári venovali obsahu 17. verša tretej kapitoly knihy Mojžišovej. Vzápätí si veriaci vypočuli dvojjazyčne pasáž z druhej kapitoly Svätého evanjelia podľa Jána o svadbe v Káne Galilejskej, kam pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov i jeho matku. Na začiatok premenil Ježiš vodu na víno na svadbe v Káne Galilejskej a vyjavil tak svoju moc. Jeho učeníci v neho uverili. Potom veriaci v evanjelickom kostole vyznali svoju vieru podľa apoštolského vyznania všeobecnej kresťanskej viery, každý sa modlil vo svojom rodnom jazyku. Vzápätí si vypočuli čítanie z 12. kapitoly listu apoštola Pavla Rímskym, kde brat Viliam čítal nasledujúce slová: „Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého! Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa v úctivosti, nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Radujte sa s radujúcimi sa a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdry len pre seba.“ Potom sa Viliam Solárik zamyslel nad odkazom svätého písma. „Láska nech je bez pokrytectva. V dnešnom svete, bohužiaľ, sa tieto slová neberú ako vypovedané, ale koľkokrát je tam nános ľudskej predstavivosti. To pokrytectvo znamená, že sa snažíme zakryť svoj skutočný motív. Snažíme sa zakryť to, čo nás má ukázať ako tých, ktorí nasledujeme Ježiša Krista. Láska nech je bez pokrytectva, nech nemá pokrytectvo v sebe. Láska, agapé, neznamená len lásku medzi partnermi, ale je to postoj človeka voči tým, ktorí sú okolo mňa. Voči tým, ktorí možno zmýšľajú inak ako ja, ktorí hovoria inou rečou ako ja, ktorí, jednoducho žijú iným štýlom, ako je zaužívané v mojej blízkosti. Apoštol Pavel hovorí v 12. kapitole listu Rímskym, je to krásna kapitola, najprv o opravdivej, skutočnej bohoslužbe. Hovorí o tom, že máme byť jedno, pretože sme časťou jedného tela, aj keď máme rôzne funkcie, rôzne úlohy, rôzne postavenie a z toho vyvodzuje rôzne dôsledky. Kto má dary, nech slúži darmi, ktoré má. Kto vie po maďarsky, nech slúži po maďarsky, kto po slovensky, nech po slovensky. Kto by hovoril trebárs po čínsky, ten nech slúži po čínsky. Kto vie spievať, a máme tu spevokol, nech spieva. Kto vie rečniť, nech reční, nech káže, kto prorokuje, nech napomína svoje prostredie o blízkosti Boha. Láska Božia má byť tým, čo nás má priviesť bližšie k Bohu. Čo je zlé, toho sa musíme strániť.“ Pripomenul, že boli v dejinách Maďarov a Slovákov ťažké spoločné obdobia, ktoré sťažovali vzájomné pochopenie. V záujme pochopenia, súladu sa činili historické osobnosti na jednej i druhej strane. Pripomenul básnikov, umelcov, vedcov, polyglotov. V živote kresťana nesmie mať miesto nenávisť, nepochopenie, či zášť. Mal by mať v duši kompas, ktorý mu pomáha oprostiť sa od zla, hoci je práve aj moderné. Poukázal na to, že pochádza zo Spiša, kde sa ukázalo správne bezkonfliktné spolunažívanie rôznych národov, Slovákov, Nemcov, Maďarov, Židov i Goralov, rôznych vierovyznaní, evanjelikov, rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, či židov. Nikto sa nenafukoval, že jeho jazyk je oficiálnym a významnejším, než ostatné. „Tešme sa, že nám Boh poskytol možnosť stretnúť sa, prežívať radosti nielen svoje, aj iných, a to nielen dnes, ale aj vo všedných dňoch. Aby sme zostali verní tomu, k čomu nás zaväzuje: Miluj blížneho svojho!“

Bohoslužba bola spojená s Večerou Pánovou. Brat Zoltán a brat Viliam nepohyblivým účastníkom odniesli hostinu. Ostatní sa zišli okolo oltára, aby prijali Večeru Pánovu.

Brat Zoltán sa podelil o príbeh zoznámenia s Viliamom Solárikom. K tomu, aby sa spoznali a stretli im dopomohli sociálne siete a ukázalo sa, že sú si navzájom sympatickí.

Po bohoslužbe účastníkov slovenskej bohoslužby obdaril Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena ohromným povznášajúcim koncertom. Spievali úpravy Jána Šutinského na 4 hlasy Prídiš, prosíme a Hrad prepevný z Tranoscia, slovenský variant Áronovského požehnania, Ratterov Pán Boh požehnaj vás, Johnsonov Deodicamus Gratias, aj Beethovenovo dielo Ó, Sanctissima. Tiež pieseň zo slovenského evanjelického spevníka Chvála tebe v úprave P. Pálinkása, ako aj Moorov Spirit of God (Láskavý Boh). Sólo spievala Orsolya Ambrusová. Na záver Ozvena predniesla tri ľudové piesne v úprave Jána Šutinského, Pod obločkom, Ninto takô a Prší, prší. Publikum sa jej odvďačilo neutíchajúcim potleskom.

Po chutnom obede sa veriaci stretli na besede s Viliamom Solárikom, ktorý sa podelil o svoje skúsenosti farára z viacjazyčného prostredia Gemera a svojej služby v Rožňave, kde slúži po slovensky aj po maďarsky.

Erika Trenková

Foto: autorka