V sobotu 22. februára slávime sviatok stolca svätého Petra, prvého pápeža. Je to málo známy sviatok, jeden z dvoch sviatkov spojených s prvým pápežom, ktoré zostali v liturgickom kalendári po zmenách vykonaných v 60. rokoch 20. storočia.

Do roku 1969 slávila Cirkev dva sviatky, Katedru svätého Petra v Ríme (18. január) a Katedru svätého Petra v Antiochii (22. február). Po reforme liturgie sa tieto spojili do jedného pod spoločným názvom: sviatok Katedry svätého Petra.

22. február je teda pripomienkou úradu apoštola Petra, ktorý dostal od Ježiša Krista. On ho ustanovil za svojho nástupcu, za viditeľnú hlavu Cirkvi. Evanjelista Matúš to opisuje vo svojom evanjeliu takto: „Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 13-19).

Ďalší text, v ktorom Ježiš výslovne uvádza Petra do služby, sa vyskytuje v Jánovom evanjeliu: „Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“ a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“ (Jn 21, 15-19).

Peter účinkoval najprv v Jeruzaleme, potom odišiel do hlavného mesta Sýrie – do Antiochie (dnes mesto v južnom Turecku), kde pôsobil sedem rokov. V roku 42 za vlády cisára Klaudia odišiel do Ríma, hlavného mesta Rímskej ríše. Z tohto miesta viedol Cirkev asi 25 rokov. V roku 67 podstúpil mučenícku smrť – ukrižovali ho dole hlavou. Stalo sa to za prenasledovania počas vlády cisára Nera.

Peter teda dostal za úlohu, aby strážil čistotu viery, ktorá v priebehu dejín prešla nespočetnými útokmi, počínajúc bludmi cez východný rozkol roku 1054, nástup protestantizmu v roku 1517 a ďalšími štiepeniami, až po dnešné časy. Napriek všetkým týmto nástrahám a ťažkostiam vytrvala Cirkev pod jednotným vedením pápežského úradu až dodnes. Petrov stolec je stále v Ríme, vo Vatikáne, v monumentálnej Bazilike svätého Petra. Tu je umiestnená socha svätého Petra sediaceho na katedre, ktorú veriaci uctievajú okrem iného aj tak, že sa dotýkajú nohy prvého pápeža. V bazilike sa však nachádza aj skutočný apoštolov stolec. Až do piateho storočia sa nachádzal v krstiteľnici chrámu. Relikviu netvorí nič iné ako niekoľko kusov dreva, ktoré sú od nepamäti spojené bohato zdobenými doskami zo slonoviny. V 17. storočí bol stolec uzavretý v masívnej mramorovej stavbe.

Stolec trvalo prítomný v Bazilike svätého Petra, kde pápež slávi liturgiu, je symbolom kontinuity pápežskej moci. Zároveň zdôrazňuje, že nástupcom svätého Petra môže byť len rímsky biskup. Pápež ako nástupca sv. Petra je na čele celej Cirkvi a cirkevnej hierarchie. Je volený kardinálskym zborom. Voľba pápeža má svoje prísne pravidlá a je úzkostlivo chránená pred zásahmi zvonka.