
Keby som položil otázku, kto nepozná slová pašií, ktoré nám hovoria o umučení a smrti nášho Pána Ježiša Krista, možno by sa nik nenašiel. Aspoň predpokladám. Rok čo rok ich spievame práve v deň, keď slávime Kvetnú nedeľu.

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Na pozvanie Slovenskej samosprávy Budapešti sa zišli kresťanskí veriaci slovenskej národnosti hlavného mesta, aby si odhalením pamätnej tabule pripomenuli 200. výročie narodenia kňaza, národného buditeľa, vydavateľa slovenskej literatúry, organizátora kultúrneho života a publicistu Jozefa Karola Viktorina.

V Kostole sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti si v prvú marcovú nedeľu prišli vypočuť Božie slovo a kázeň farára Bélu Balika početní veriaci z hlavného mesta, Dabašu-Šáre, Mlynkov a zo Santova. Milým prekvapením pre organizátorskú Slovenskú samosprávu VIII. obvodu bola prítomnosť skupiny veriacich z Čiech, pracujúcich v Budapešti.
Ďalšie články...
Mapa Slovenská Budapešť
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199







