V 5. pôstnu nedeľu, ktorá pripadla na 3. apríla, sa v Kostole sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti zišli slovenskí veriaci z hlavného mesta a Dabašu-Šáre, aby sa zúčastnili na svätej omši, ktorú slúžil farár Béla Balik. Ako v úvode odznelo, aprílová slovenská omša bola obetovaná za zosnulých príbuzných pravidelných účastníkov slovenských bohoslužieb. Na organe hral kantor Štefan Nagy z Kolárova, miništrovala Beáta Erdeiová a čítala Ildika Klauszová Fúziková.
Keby som položil otázku, kto nepozná slová pašií, ktoré nám hovoria o umučení a smrti nášho Pána Ježiša Krista, možno by sa nik nenašiel. Aspoň predpokladám. Rok čo rok ich spievame práve v deň, keď slávime Kvetnú nedeľu.
Na pozvanie Slovenskej samosprávy Budapešti sa zišli kresťanskí veriaci slovenskej národnosti hlavného mesta, aby si odhalením pamätnej tabule pripomenuli 200. výročie narodenia kňaza, národného buditeľa, vydavateľa slovenskej literatúry, organizátora kultúrneho života a publicistu Jozefa Karola Viktorina.
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“
Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Ďalšie články...
Mapa Slovenská Budapešť
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199