Po smrti Michala Elefánta vo februári 1872 vykonával administratívne práce farár Ján Ďuriš až do apríla 1873. Zbor zvolil svojho nového farára na volebnom konvente 6. apríla 1873 v osobe farára z Pribyliny Daniela Bacháta, ktorého vybrali spomedzi troch kandidátov. Ďalšími dvoma kandidátmi boli Ján Ďuriš a Gábor Belohorský.

Čítať ďalej: Dejiny nášho kostola 3

Kvetnou nedeľou vstupujeme 28. marca do Veľkého týždňa. Bude už druhá v poradí s iným nádychom. Poznačená pandémiou. Určite sa pamätáme na ten smutný obraz, keď pred rokom pápež František kráčal sám opustený svätopeterským námestím do svätopeterskej baziliky. Zopakuje sa podobný scenár?

Čítať ďalej: Kvetná nedeľa

Evanjelický farár Eugen Szilády o histórii zboru píše v roku 1951 nasledovne: Samostatnosť a výstavbu kostola slovenských veriacich podporovalo viacero nadácií. Popredné miesto medzi nimi mala nadácia vdovy po Ondrejovi Hvizdákovi, Žofie Hvizdákovej, ktorá odkázala na tento účel dva domy (jeden dvojposchodový dom) v hodnote 50 000 zlatých na ulici Király tak, aby z ich kapitalizovaných príjmov bol v Budapešti vybudovaný samostatný slovenský evanjelický kostol.

Čítať ďalej: Dejiny nášho kostola 2

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“

Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.

Čítať ďalej: Chceme vidieť Ježiša