odpovedá predsedníčka Slovenskej samosprávy v Tárnoku Anna Sümegiová Schummerová

– Na ktoré aktivity Slovenskej samosprávy, resp. slovenskej komunity v Tárnoku by ste upriamili pozornosť našich čitateľov?

– Slováci v Tárnoku tvoria už iba málopočetný kolektív obyvateľov veľkoobce približne s desaťtisícovým obyvateľstvom. Bolo nás 140, ktorí sme sa prihlásili k slovenskej národnosti počas posledného sčítania obyvateľstva. Pritom ešte aj v prvej polovici 20. storočia bol Tárnok tradične slovenskou dedinou, až 93 percent obyvateľstva tvorili Slováci. Znamená to, že v súčasnosti táto hŕstka Slovákov sa stará o zachovanie miestnych slovenských tradícií. Nazdávame sa, že je to našou úlohou a príjemnou povinnosťou, z ktorej máme veľkú radosť. Združujeme sa aj v Spolku Hajtóka, ktorý má spevácku zložku a tanečnú skupinu. Pritom tanečníci majú vo svojom repertoári tance zo Slovenska. Spevácky zbor má 14 blokov, ktoré obsahujú 3-4 slovenské piesne obce a regiónu. Tieto piesne zapísal v kruhu Slovákov István Kuzma. Z miestnych podujatí v Tárnoku vždy sme prítomní na oberačkovej veselici, je to prvá aktivita v jesennom období. Tohto roku, na jeseň už po desiaty raz zorganizujeme tzv. Oktoberfest po slovensky, je to v podstate bál tárnockých Slovákov, na ktorom vystúpia aj tanečníci a speváci Hajtóky. Na toto populárne podujatie pozývame hostí aj z regiónu, predovšetkým zo Šóškútu, z obce, s ktorou aj v minulosti sme mali a aj v súčasnosti máme najživšie kontakty. Žiaľ, máme malý Kultúrny dom, takže nemôžeme privítať na tomto bále všetkých, ktorých by sme radi pozvali. Do tanca vždy vyhráva pôvodná tárnocká dychovka, lebo dychová hudba v Tárnoku má bohaté tradície. Andrea Anna Muskovicsovánapísala knihu s názvom „Čo som zavinil, komu som ublížil?“, ktorá je už druhou publikáciou nášho slovenského zboru. Je mementom tých mužov z Tárnoku a z okolia, ktorých odvliekli na tzv. „malenkij robot“, ako aj tých, ktorí tieto hrôzy prežili a vrátili sa domov, resp. ich potomkov. V januári sme im pripravili aj dočasnú spomienkovú výstavu. Máme množstvo miestnych krojov, tradičného náradia a nábytku, plánujeme zriadiť Oblastný dom, avšak nemáme dostatok financií, pritom v dedine sa ešte nájdu typické sedliacke domy, ktoré by vyhovovali tomuto účelu. Na jar máme prvé tradičné podujatie, tzv. Krvatačku, keď sa schádzame na Starom vrchu, otvárame pivnice, stretávajú sa tu tí, ktorí sa venujú pestovaniu viniča a výrobe vína. Ja inak pochádzam z Pitvaroša, na Tárnok som sa dostala pred 35 rokmi tak, že starí rodičia môjho manžela tu mali pozemok, na ktorom sme postavili náš rodinný dom. Z Pitvaroša sme sa pred piatimi rokmi prisťahovali do Tárnoku aj moju deväťdesiattriročnú mamu, ktorá napriek rozdielu pitvarošského a tárnockého nárečia sa tu veľmi dobre dorozumie a dobre sa tu cíti. Do odchodu do dôchodku som pracovala ako asistentka liečebnej pedagogiky v Budapešti, vo svojej práci s autistickými deťmi som využila aj tárnocké slovenské piesne, ktoré mali deti nesmierne rady.

(csl)

Foto: csl