odpovedá predseda Slovenskej národnostnej samosprávy obce Fizér Imrich Novák

– V čom sa prejavuje slovenskosť vašej obce?

–  Žiaľ, asimilácia neobišla ani našu obec, stále je nás, Slovákov, čoraz menej. Podľa posledného sčítania ľudu je nás vo Fizéri asi osemdesiat. Aj u nás bol problém v tom, že počas vyplňovania dotazníkov nie všetci sčítací komisári položili dôsledne otázku ohľadom národnosti. Viem zo svojej praxe, že je dôležité upozorniť ľudí na túto otázku, pretože aj sám som pracoval ako sčítací komisár. V tých rodinách, ktoré som mal na starosti ja, som sa vždy spýtal aj na ich národnosť. S radosťou mi odpovedali a priznali slovenský pôvod, lebo ich poznám osobne, viem o nich, že rovnako ako v mojom prípade, ich rodičia a starí rodičia ešte hovorili výlučne po slovensky. Takto som sa aj ja naučil po slovensky. Vždy som dával pozor, sledoval som o čom hovoria, a čomu som nerozumel, na to som sa spýtal – ale až neskôr, keď už ukončili rozhovor. Čo sa týka pestovania tradícií v súčasnosti nám sťažuje situáciu, že máme stále menej mladých. Je to veľmi smutné, ale pomaly už nebudeme mať komu odovzdávať štafetu v tejto oblasti. No nevzdávame sa, zapájame napríklad deti do tejto práce, pretože tak v materskej škole, ako aj v miestnej základnej škole – v obci máme iba nižšie ročníky – sú slovenské zamestnania, resp. sa vyučuje slovenčina ako predmet. Nedávno na našom Medzinárodnom speváckom stretnutí som videl aj ja sám prvýkrát prednes slovenských piesní našich školákov, čo ma veľmi potešilo. Deti z materskej školy zase nacvičili pri tejto príležitosti svadobné zvyky, zatiaľ v maďarčine, ale ich učiteľky sú veľmi agilné, určite ich naučia túto scénku aj v slovenčine. Na slovenských zamestnaniach si škôlkari osvoja množstvo slovenských básní a piesní. V minulosti sme mali jazykový kurz slovenčiny aj pre dospelých, mnohí sa ho z dediny zúčastnili. Prihlásil sa ešte aj zbormajster nášho pávieho krúžku, pretože on neovládal slovenčinu a chcel rozumieť tomu, o čom sú miestne slovenské ľudové piesne. Náš páví krúžok funguje už 39 rokov, svoje pôsobenie začal s 33 členmi. Jeho založenie inicioval vtedajší katolícky kňaz v obci István Ács, spočiatku fungoval ako cirkevný zbor, potom sme navrhli, aby sme spievali aj svetské a ľudové piesne. Odborne nám pomáhal aj vtedajší župný tajomník Združenia speváckych zborov, hudobných kapiel a skupín ľudovej piesne (KÓTA), už zosnulý István Engi. Máme minimálne tridsať kytíc piesní, s ktorými vystupujeme. Žiaľ, aj z našich radov už mnohí nás navždy opustili, resp. niektorí sa odsťahovali z obce. Náš miestny slovenský zbor sa aktívne zapája do kultúrneho diania obce a podľa možností aj finančne podporuje jednotlivé aktivity, akými sú pravidelné Priadky, alebo vianočné stretnutia, ktoré sme nazvali Sviatočné balzamy na dušu. Naše deti vystupujú aj na týchto podujatiach a na vianočných posedeniach nás potešia kultúrnym programom aj naši priatelia z družobnej obce na Slovensku, z Janíka. Rovnako aj my chodíme k nim vystupovať s naším kultúrnym pásmom.

(csl)

Foto: autor