Tradičné doškoľovanie aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa uskutočnilo prvý novembrový víkend v Hronci na Slovensku.

Členovia najpočetnejšej spoločenskej organizácie zo všetkých kútov Maďarska si vypočuli prednášku vedúceho odboru Ministerstva ľudských zdrojov Štefana Kraslána a o školskej problematike, resp. o koncepcii slovenského národnostného školstva hovorila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Dlhoročný šéfredaktor nášho týždenníka, publicista a prozaik Zoltán Bárkányi priblížil účastníkom udalosti spred 71 rokov – z čias výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Prítomní so záujmom sledovali aj informácie zodpovedného redaktora Nášho kalendára a konateľa spoločnosti SlovakUm Imricha Fuhla a šéfredaktorky Ľudových novín Evy Fábiánovej o aktuálnych výzvach v našich médiách a vypočuli si aj súhrnný prehľad desaťročia Školy v prírode pod názvom Poznaj svoje korene od predsedníčky ZSM Ruženky Egyedovej Baránekovej.

Prvý deň sa niesol v znamení výmeny skúseností. Účastníci zo všetkých kútov Maďarska diskutovali o dobrých i zlých skúsenostiach s organizovaním svojich podujatí. Katarína Fehérová z Čabačudu napríklad hovorila o večierkoch, ktoré pripravujú v dolnozemskej dedine už dlhé roky, ale hovorili aj o možnostiach lepšieho usporiadania stretnutia v Banke v zrkadle tohoročných skúseností.

Podľa Š. Kraslána je zatiaľ najdôležitejšie, že sa nemení správa škôl. „Pravdepodobne od januára nastanú zmeny, ktoré, dúfam, aj pre národnostné školstvo budú výhodnejšie,“ povedal a dodal, že doteraz najdôležitejšie rozhodnutia sa zrodili v jedinom štátnom centre. Po novom vznikne 58 centier, vytvárajú sa pre ne personálne podmienky a z finančného hľadiska budú lepšie zabezpečené. Jednotlivé centrá budú mať vlastný rozpočet a samostatné kompetencie. Poznamenal, že predstavitelia iných národností sa napríklad sťažovali, že správca financoval nedostatočne národnostné aktivity (napr. cestovné na súťaže, suplovanie pedagógov počas doškoľovania a pod.), čo im spôsobovalo problémy. Riešili ich tak, že miestna národnostná samospráva financovala tieto aktivity na základe zmluvy. „Toto môže byť dobrou skúsenosťou,“ poznamenal Š. Kraslán a nabádal zúčastnených členov slovenských samospráv, aby podobne postupovali aj s novými centrami pre správu školských zariadení. Spomenul aj založenie okrúhleho stola pre školstvo, na ktorom záujmy národností zastupovali predstavitelia celoštátnych národnostných samospráv a parlamentného národnostného výboru. Ako povedal, aj vďaka žiadostiam okrúhleho stola sa možno zmenia učebné osnovy, a vzápätí sa druhý raz naskytne príležitosť, aby sme zmenili obsah učiva. V nastávajúcom približne poldruha roku by sa mali aj predstavitelia národností aktívnejšie zúčastňovať na tvorbe týchto rámcových učebných osnov.

„Je načase, aby sme pripravili pôdu na zmeny, ktoré sú pred nami,“ povedal. Podľa Štefana Kraslána by na to bola vhodná koncepcia slovenského školstva, ktorú pripravil Výchovno-vzdelávací výbor CSSM spolu s expertmi pre materské školy a školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Podľa vedúceho odboru ministerstva práve táto koncepcia môže znamenať základ pre budúce zmeny v systéme školstva.

O samotnej koncepcii už hovorila predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková, ktorá pripomenula, že ju ešte neprijalo VZ CSSM, lebo najprv chce organizovať na túto tému spoločenskú diskusiu. Koncepcia sa zameriava na vytvorenie národnostnej identity tým, že všetky články v národnostnom školstve, počnúc materskou školou a končiac univerzitným štúdiom, sú prepojené. Materiál tvorí osem veľkých kapitol, vrátane cieľov a zásad výučby slovenčiny na všetkých stupňoch, doškoľovania učiteľov, výchovy slovenskej inteligencie, pomoci materskej krajiny, ako aj návrhov na strednodobé ciele a úlohy.

Účastníci sa zhodli na tom, že školstvo sa už dávno neobmedzuje iba na školu, ale sa týka celej spoločnosti, vrátane rodičov, samosprávy a občianskej sféry. Predsedníčka CSSM hovorila aj o doterajších snahách najvyššieho voleného fóra riešiť problémy škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Pedagogické metodické centrum usporiada kurzy pre učiteľov v týchto školách, už zorganizovali Deň slovenských učiteľov a plánujú ho zaviesť ako pravidelné podujatie, na ktorom môžu morálne podporiť aj tých slovenčinárov, ktorí sú v školských ustanovizniach často osamotení.

O svojich dojmoch počas zbierania informácií ku Koncepcii informovala slovenčinárka v Číve Monika Szabová, ktorá pripomenula aj problém „zostarnutia“ pedagogickej základne slovenčinárov, resp. absencie pedagogického dorastu. Spomenula aj zánik výučby slovenčiny následkom zlučovania škôl.

Vystúpenie Zoltána Bárkányiho bolo zamerané na výmenu obyvateľstva v rokoch 1946-48, počas ktorého sa na Slovensko presídlilo 73 tisíc Slovákov z Maďarska. Odbornú prednášku doložil vlastnými skúsenosťami, keďže istý čas aj sám žil na Slovensku. E. Fábiánová prečítala úryvok z jeho poviedky na túto tému.

Výmena obyvateľstva je nosnou témou aj nového Nášho kalendára, o ktorom informoval Imrich Fuhl. Konateľ nášho vydavateľstva spomenul dobrú správu, že ročenka sa rýchle vypredala, bolo ju treba aj dotlačiť, takže v prípade najbližšieho Kalendára už vytlačia viac kusov.

Eva Fábiánová zasa priniesla dobrú správu o tom, že sa zvýšil počet predplatiteľov Ľudových novín aj vďaka novej štruktúre webovej stránky, kde sa neobjavia ihneď všetky články, ale až dva týždne potom, ako vyšli v tlačenej podobe. Redakcia však naďalej zápasí s personálnymi problémami. Pre týždenník sú veľmi cenné informácie od dopisovateľov. Viacerí z nich sa zúčastnili aj na podujatí ZSM v Hronci.

Doškoľovanie ZSM však nebolo len o nových poznatkoch a o výmene názorov, ale aj o kultúre. Účastníci si pozreli divadelné predstavenie ľudovej veselohry Kubo v podaní Divadelného ochotníckeho súboru Stožkár zo Stožku v kultúrnom dome v Hronci.

(ef)

Foto: ef