Vysunuté mimoriadne Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa uskutočnilo 13.-14. mája v Malom Kereši.

Členovia grémia sa stretli v meste v Báčsko-malokumánskej župe, aby prediskutovali školskú koncepciu pre slovenskú národnosť v Maďarsku. Okrem toho sa stretli s miestnymi Slovákmi, pozreli si program Pávieho krúžku, zistili, z čoho sú jeho členovia aj napriek vyššiemu veku takí mladiství a krásni. Ako o členoch Pávieho krúžku povedala líderka miestneho slovenského spoločenstva Zuzana Gmoserová, ich vek sa pohybuje medzi 75 – 82 rokov a keď z nejakej príčiny nemajú skúšku, tak sú veľmi smutní. Stretávajú sa každý týždeň. Na vystúpení spievali tak oduševnene, že im členovia VZ začali tlieskať po každej pesničke. Pani Gmoserová ich však zabrzdila: „Netlieskame po každej pesničke,“ povedala razantne. Bolo vidieť, že riadenie drží pevne v rukách, čo sa týka čohokoľvek slovenského v Malom Kereši. Žartovne sa povráva, že sa podieľala už aj na tom, keď tunajší Slováci pretvárali pohyblivý piesok na okolí na zlaté piesky, prinášajúce krásnu úrodu.

Zásluhy Slovákov v Malom Kereši

Mešťanosta (mohol by byť aj starosta, či primátor, ale na úrade má tabuľu, že je mešťanosta) László Domony sa vo svojom príhovore poďakoval, že si VZ vybralo za miesto svojho vysunutého rokovania práve Malý Kereš.

„Do rána by som počúval tieto krásne dámy a energických pánov. Ja som tiež dostal slovenskú výchovu. Starý otec, stará mať, mamka, keď nechceli, aby sme im rozumeli, len po „tótsky” sa medzi sebou rozprávali. My, deti, sme boli zvedavé, dbali sme o to, aby sa na nás jazyk lepil,“ usmieval sa mešťanosta. Zároveň využil príležitosť, aby zviditeľňoval svoje mesto. „Organizácia našich Slovákov vykonáva vážnu prácu, a práve o týždeň nastúpi veľký tím, keď v Malom Kereši usporiadame široko-ďaleko známy závinový (rétešový) festival. Našťastie nás obišli zmrzlí svätí, takže očakávame aj dobrú úrodu hrozna. Na budúci rok oslávime 300. výročie znovuosídlenia Malého Kereša. Príďte, oslávte toto významné jubileum s nami. Nemôžete zmeškať, lebo budeme oslavovať 300 dní v roku.“

Školská koncepcia

Členovia VZ CSSM prišli do Malého Kereša síce budovať vzťahy s miestnymi Slovákmi, ale predovšetkým sa mali venovať otázkam školskej koncepcie. Keď zasadajú v sídle samosprávy, obyčajne nemajú čas sa vyrozprávať, podeliť sa o myšlienky, ktoré ich tlačia. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková spolu s predsedom Výchovno-vzdelávacieho výboru Michala Lásika a expertom slovenskej národnosti pre otázky školstva Štefana Kraszlána zostavili na základe materiálov pripravených pracovnými tímami pre jednotlivé oblasti školstva koncepčný dokument rozvoja nášho školstva a akčný plán na obdobie rokov 2017-2020. Jednou z najvýznamnejších nadhodených problémov bol počet hodín slovenčiny v školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Zaťaženosť detí v poslednom období nesmierne vzrástla. Dnešný počet, 5 + 1 hodín týždenne, bol stanovený v čase, keď sa mala realizovať celodenná škola. Táto predstava sa však napokon v prevažnej väčšine škôl neuskutočnila. „Ďalšou dôležitou otázkou je preberanie škôl,“ povedala na úvod diskusie Alžbeta Hollerová Račková. „Oplatí sa preskúmať možnosť prevzatia škôl vyučujúcich slovenčinu, ktoré majú význam pre celú našu komunitu, čo aj dnes umožňuje zákon. Stojí za to prediskutovať myšlienku, ako podnietiť proces, keď miestne slovenské samosprávy preberajú školy tohto typu.“

Podľa účastníkov hlásiacich sa o slovo, medzi najpálčivejšie problémy patrí, že so znalosťou slovenčiny majú problémy aj niektorí učitelia. Potom nie je prekvapujúce, že deti sa učia po slovensky hoci aj 8 rokov, a robí im problém komunikovať po slovensky. Niektoré členky VZ, povolaním učiteľky, poukázali na to, že práca s talentovanými deťmi si vyžaduje istý počet hodín slovenčiny. Možno sa oplatí brať na zreteľ rôzny prístup k deťom, ktoré sa chcú učiť, lebo sú ambiciózne, dokonca aj nadané, ako aj k deťom, ktoré nevidia v slovenčine šancu. Mnohí nadhodili problém nedostatku moderných učebníc zodpovedajúcich jazykovým znalostiam detí a dnešnej dobe. „Dovoz” učiteľov slovenčiny, prípadné štipendiá pre žiakov, ktorí si chcú vybrať životnú dráhu národnostného pedagóga, sa tiež oplatí zvažovať.

Slovenskosť v Malom Kereši

Po skončení diskusie sa členovia VZ prešli po meste, kde nachádzali slovenské korene na každom kroku. Okrem iných pozoruhodností navštívili rodný dom Sándora Petőfiho, ktorému mamička, Mária Hrúzová dala meno Alexander. Videli to na vlastné oči v kópii matriky. Keďže otec Petrovič mal mäsiarstvo naproti meštianke so zvončekom, kde sa ešte ani v prvej polovici minulého storočia nehovorilo po maďarsky, môžeme predpokladať, že najväčší maďarský básnik počul doma slovenskú reč. Po slovenské korene si išli členovia VZ do oblastného domu, veď aj v predchádzajúci večer, na návšteve v Kossuthovom vinárskom družstve vysvitlo, že Kerešania vďačia svojmu kumštu vo vinárstve slovenským predkom. Ako prezradil hlavný vincúr, jeho rodina sa pôvodne volala Kmeťková. Slováci sem priniesli vinič so sebou pred 299 rokmi a úspešne ho obrábajú dodnes. Hostia mali možnosť nazrieť aj do „klenotnice“ Malokerešanov: v modernom depozite sú uložené originálne kusy ich tradičného oblečenia, ktoré darovali múzeu obyvatelia mesta a ktoré si môžu pozrieť aj návštevníci.

E. Trenková

Foto: autorka