Rozhovor s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbetou Hollerovou Račkovou o naplnených a zatiaľ nenaplnených plánoch, o výzvach a o našich spoločných hodnotách.

– Športovo povedané sme v polčase. Uplynula približne polovica prvého cyklu, na ktorý vás zvolili za predsedníčku CSSM. Aké máte skúsenosti a čo sa z vašich plánov zatiaľ naplnilo a čo nie?

– Človek vtedy, keď berie na seba novú úlohu, vždy má predstavy, že čo a ako by chcel urobiť. Ale tým, že sa nebuduje vždy a všetko od nuly, lebo sme mali vybudovaný systém školských a kultúrnych inštitúcii, bola rozbehnutá činnosť samosprávy, bol vybudovaný úrad, som vlastne pokračovala v plnení niektorých úloh. Samozrejme, boli ciele, ktoré som si vytýčila, a podarilo sa ich splniť, a sú aj také, ktoré sa zatiaľ nesplnili, s čím nie som spokojná.

Teší ma, že sa nám podarilo vytvoriť lepšie materiálne podmienky pre fungovanie našich inštitúcií, hlavne pre deti a pedagógov v školách, ktoré prevádzkujeme. Urobili sme veľký kus práce v prvom rade na poli investícii. V prípade budapeštianskej slovenskej školy, ktorá bola prevzatá do prevádzky CSSM ako posledná, sme zrealizovali údržbu priestorov, čiastočne sme vymenili nábytok v internáte, doplnili technické zariadenia, vytvorili sme podmienky pre ďalšiu skupinu v škôlke. Rekonštrukcia tejto školy figuruje aj medzi odporúčaniami Maďarsko–slovenskej zmiešanej komisie pre menšinové záležitosti. Aj vďaka týmto odporúčaniam Ministerstvo ľudských zdrojov venuje tejto inštitúcii náležitú pozornosť, a mohli sme začať s obnovou hygienických blokov, na ktorú sme v tomto roku získali ďalších 60 miliónov forintov. Podarilo sa nám zlepšiť podmienky aj v Slovenskom Komlóši, kde bolo potrebné obnoviť hygienické bloky v škôlke. Urobila sa čiastočná rekonštrukcia domčeku pri škole, ktorý kúpila CSSM, a dnes je v ňom vytvorená učebňa pre slovenskú vzdelanosť, zariadená tradičným komlóšskym nábytkom a cvičná dielňa pre chlapcov. V Békešskej Čabe sa nám podarilo zrealizovať prestavbu, ktorá súvisela s otvorením štvrtej skupiny v materskej škole a podarilo sa zrekonštruovať drevenicu na dvore školy. Vypracovali sme aj projektový zámer na rozsiahlejšiu rekonštrukciu športového dvora v Slovenskom Komlóši a v Sarvaši.

Pokračovali sme aj v rekonštrukcii sídla CSSM: zmodernizovali sme kúrenie, vykonali potrebné opravy a doplnili zariadenie.

Čo sa týka kultúrnych inštitúcií, som menej spokojná. Ústav kultúry (ÚKSM) a Dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku sídlia v budove CSSM. Nemajú vhodné podmienky na svoju činnosť, a to isté platí aj pre Slovenské divadlo Vertigo. Plánujeme vytvoriť Galériu slovenských súčasných umelcov, alebo Múzeum Slovákov v Maďarsku, ktoré však zatiaľ máme iba na papieri. Nemáme totiž priestory, v ktorých by sa naše plány mohli začať napĺňať.

– Pričom aj to figuruje v odporúčaniach zmiešanej komisie.

– Áno, snažili sme sa túto našu snahu dostať medzi odporúčania. V súčasnosti hľadáme vhodnú budovu. Obrátila som sa na všetky obvodné samosprávy vo vnútorných štvrtiach hlavného mesta, na hlavné mesto i na Ministerstvo ľudských zdrojov, aby nám pomohlo zistiť, či štát nevlastní budovu, ktorá by týmto účelom vyhovovala. V tomto snažení budeme samozrejme pokračovať, pretože si myslím, že z hľadiska budúcnosti našich inštitúcií ide o strategickú záležitosť.

– Ale nemali ste plány iba na rozvoj inštitúcií...

– Čo sa týka „ideovej roviny“, hneď na začiatku cyklu sme odštartovali dva veľké „projekty“. Jedným bolo mapovanie situácie v oblasti školstva a vypracovanie školskej koncepcie. Prvú veľkú etapu práce sa nám podarilo ukončiť tým, že po spoločenskej diskusii VZ CSSM koncom mája schválilo školskú koncepciu. Teraz nasleduje jej realizácia. V tejto súvislosti budeme rozhodovať o konkrétnych otázkach, či už ide o preberanie ďalších školských inštitúcii, počtu hodín slovenčiny, obsahu a metodiky vyučovania. Konečným cieľom je to, aby deti ktoré vychádzajú zo školského systému, vedeli komunikovať po slovensky a mali citový vzťah k slovenskej národnosti.

Tomuto cieľu mienime podriaďovať všetko: vypracovanie nových rámcových učebných osnov, moderné učebnice a učebné pomôcky, prípravu a doškoľovanie pedagógov.

– Čo s cirkevnými školami a výučbou slovenčiny na cirkevných školách? Je viac takých škôl, ktoré sú vo vlastníctve niektorých cirkví a vyučuje sa tam slovenčina, ale badať ústup.

– Podľa mojich skúseností tam, kde prevádzateľom inštitúcie nie je slovenská samospráva – či už miestna alebo celoštátna –, sú naše možnosti obmedzené. Cirkev pri prevádzkovaní prevzatých inštitúcií uplatňuje svoje priority, medzi ktoré nemusí nevyhnutne patriť udržanie výučby slovenského jazyka. Vyučovanie slovenčiny sa často stáva obeťou znižovania zaťaženia pedagógov a žiakov. Máme také skúsenosti, napríklad v Kétšoproni, že na udržanie úrovne vyučovania slovenčiny je nevyhnutná vyslovená angažovanosť slovenských pedagógov, ktorí sa deťom venujú aj na úkor svojho voľného času.

– Na druhej strane je tu Dabaš, kde sa zachovala slovenčina a jej výučba prebieha aj v cirkevnej škole.

– Veľa závisí od riaditeľa a od učiteľov, ktorí v škole učia, ako aj od prostredia, v ktorom škola funguje. Málo sa síce o tom vie, ale Šára patrí v okolí Pešti – odhliadnuc od oblasti Pilíša – medzi najslovenskejšie obce.

– Hovorili ste o dvoch projektoch...

– Členovia Náboženského a sociálneho výboru CSSM pripravili dotazník, ktorý sa týka záujmu príslušníkov našej národnosti vo vyššom veku o domov dôchodcov. Za pomoci spolkov a slovenských samospráv sme dotazníky dostali do všetkých regiónov. Spracované údaje potvrdili, že starostlivosť o starších rodinných príslušníkov nie je vyriešená v regiónoch, kde sú malé obce a v Budapešti. Do konca roka by sa mali vrátiť vyplnené dotazníky a po ich vyhodnotení rozhodneme o tom, ako túto službu dokážeme zabezpečiť. Sociálnu inštitúciu zatiaľ podľa našich vedomostí ani jedna národnostná samospráva neprevádzkuje. Myslím si, že musíme poskytnúť pomoc našim ľuďom vo vyššom veku, ktorí takúto pomoc potrebujú.

– Novinkou je aj post alebo nová funkcia na samospráve, a to je vedúci kabinetu. Prečo ste sa rozhodli vybudovať tento post? Naplnili sa vaše očakávania?

– Vďaka zlepšovaniu finančných podmienok fungovania inštitúcií a Úradu CSSM sa nám naskytla možnosť zamestnať ďalšieho pracovníka. Bolo to vlastne vyvrcholenie nášho snaženia o zintezívnenie kontaktov CSSM s miestnymi a regionálnymi slovenskými samosprávami a spolkami. Aj doteraz sme využívali všetky možnosti na stretnutia s poslancami a oboznamovanie s ich problémami a plánmi. Snažíme sa im poskytovať pomoc pri riešení problémov a plnení cieľov. Po prvých mesiacoch máme od slovenských samospráv veľmi pozitívne odozvy, potvrdilo sa, že našu pomoc potrebujú a počítajú s ňou.

Považujem za dôležité, aby sme zo zvyšujúceho sa rámca, zabezpečovaného zo štátneho rozpočtu pre národnostnú sféru, dokázali vyťažiť čo najviac pre slovenskú komunitu. Pomôžeme slovenským samosprávam, aby svoju činnosť dokázali dokumentovať tak, aby dosahovali čo najvyšší počet bodov za vykonané úlohy a v prípade potreby im poskytneme aj inú pomoc.

Ďalšia oblasť, v ktorej pociťujem veľký prínos vedúceho kabinetu, je jeho pomoc pri pripomienkovaní návrhov zákonov a iných právnych predpisov. Často je na vyjadrenie názoru veľmi málo času. Pritom je dôležité, aby konečná podoba zákonov vytvárala lepšie právne podmienky pre naplnenie našich cieľov.

– Keď sme už pri samosprávach, je zákonom dané jedno povinné doškoľovanie počas cyklu, čo takmer všetci poslanci celoštátnych a župných samospráv už absolvovali. Teraz sú na rade poslanci miestnych slovenských samospráv. Dostali sme také ohlasy, že tieto doškoľovania neboli najlepšie, lebo poslanci nemohli položiť svoje otázky, resp. ak sa aj pýtali, tak nedostali dostatočné odpovede. Plánuje CSSM usporiadať také doškoľovanie, ktoré by bolo zamerané na praktické využitie alebo na praktickú činnosť slovenských samospráv?

– Teraz sa vypracúva tematika plánovaných školení a na stránke CSSM (www.slovaci.hu) systematicky umiestňujeme praktické informácie, napr. vzorové zápisnice, uznesenia atď. Pomocou prednášok informujeme poslancov aj o tom, aké sú povinnosti obecného alebo mestského úradu, čo je úlohou poslancov, aké sú možnosti spolupráce s inštitúciami a spolkami. Na našej stránke je aj slovníček, ktorý môže pomôcť pri uplatňovaní jazykových práv v danej obci umiestňovaním dvojjazyčných nápisov na verejných budovách atď.

– Približne kedy budú tieto stretnutia?

– To je informačná činnosť, ktorú treba robiť permanentne. Župné samosprávy organizujú pravidelné stretnutia poslancov, do ich obsahu môže prispieť aj CSSM. Aj touto cestou ponúkame túto možnosť. Keď nás oslovia, zabezpečíme prednášku na požadovanú tému.

– Keby ste mohli zmeniť svoje prvé kroky, robili by ste niečo inak?

– Možno, že by som stanovila poradie úloh trochu inak. Uvediem príklad školskej koncepcie. Dokument, ktorý sa zrodil, nehovorí iba o inštitúciách CSSM, jeho záber je oveľa širší. V tomto zmysle je príprava koncepcie pre oblasť kultúry ešte pred nami. Keď sa pustíme do práce, budeme nútení uvažovať aj o tom, aké miesto majú v pestovaní slovenskej kultúry miestne kultúrne domy, umelecké skupiny, spolky. Akú funkciu by mohli a mali mať vysokoškolské inštitúcie v príprave našich odborníkov, tanečných pedagógov, hudobníkov, hercov atď. V tomto zmysle by sme CSSM a jej inštitúcie nemali vnímať ako niečo o sebe, ale ako súčasť širšieho systému.

– Tá širšia sieť je aj spolupráca s krajanmi, ktorá bola vždy dobrá, hlavne s dolnozemskými Slovákmi, ale ja osobne som v poslednom čase pocítila zintenzívnenie týchto vzťahov aj v tom, že naši Slováci chodia napríklad na Slovenské národné slávnosti do Báčskeho Pertrovca masovo. Nie iba jedným autom alebo dvoma, ale autobusmi. Dá sa očakávať tiež masový príchod Slovákov z Rumunska, zo Srbska k nám?

– Niekoľko rokov je čoraz intenzívnejšia spolupráca na Dolnej zemi hlavne na poli školstva. Môže to byť odrazový bod, ktorý sa prejaví aj na zvyšovaní záujmu o nás. Aktívnejším marketingom na Slovensku a v krajanskom svete musíme dosiahnuť, aby bol väčší záujem napr. o naše festivaly, o Deň Slovákov v Maďarsku, o festival v Banke, alebo o Dolnozemský jarmok. Čoraz viac návštevníkov zo Slovenska chodí napr. na Pilíšsku túru. Musíme trochu viac hovoriť o tom, aké duchovné a materiálne hodnoty máme. Budovanie miestnych, alebo župných registrov hodnôt má zmysel vtedy, keď svoje hodnoty dokážeme predstaviť inovatívnym spôsobom a pritiahneme ľudí. Keď z dolnozemskej slovenskej klobásy vznikne klobásový festival, keď sa starodávne motívy objavujú na modernej keramike, alebo keď sa vzorky z výšiviek objavujú na domácich textíliách alebo súčasnom oblečení. Mohli by sme zostaviť slovenské turistické trasy po Maďarsku zamerané na naše pozoruhodnosti... Na tomto poli máme ešte rezervy.

– Ale k tomu smeroval aj váš nápad so slovenskými hodnotami, ktoré darujete hosťom alebo tým osadám, kde chodievate na návštevy. Čo všetko je v tom košíku tradičných slovenských hodôt?

– Každý rok sa to mení. Napríklad vlani v pletenom košíku z Poľného Berinčoka bola tarhoňa a iné cestoviny, tohto roku keramika zo Šámšonházu. Na reprezentačné účely sme mali už aj sarvašskú pálenku, víno z Malého Kereša, z tokajského regiónu a v tomto roku z Kestúca. Aj touto nenásilnou formou sa snažím sprostredkúvať naše hodnoty. Pretože to, čo máme, je hodnota. Len si to často neuvedomujeme. Alebo sme sa ešte nenaučili, ako sa má táto hodnota využívať, či už organizovaním tradičnej zabíjačky pre turistov, alebo remeselníckeho tábora pre deti, kde sa naučia vyrábať rôzne predmety, či tradičné cestoviny. Všetky tieto aktivity sú dobré na to, aby sme ukázali, čo máme, aby sme z týchto hodnôt postupne urobili „tovar“, aby nás, ako slovenskú komunitu, viac poznali.

– Vráťme sa na úplný začiatok. Do volieb ste išli s tým, že vaším mottom bolo slovo „spolu“. Podarilo sa vám spojiť rôzne komunity Slovákov v Maďarsku?

– Myslím si, že poslanci CSSM, aj ja osobne, všetko robíme v záujme toho, aby sme spoločne vytvárali lepšie podmienky pre našu komunitu. Nenamýšľam si, že od zajtrajška bude mať každý rád každého. To, že sa neráčime všetci, neznamená, že by sme nemohli, alebo nemali spolupracovať. Iba malá časť našej komunity je „Slovákom z povolania“. Prevažná väčšina príslušníkov slovenskej národnosti sa slovenského verejného života zúčastňuje preto, lebo to robí rada, lebo je dobre patriť do našej komunity. Ak vytvoríme také podmienky, že sa bude dobre pracovať, tak nás bude viac. A keď budeme robiť opak, budeme ľudí, aj našu mládež odradzovať. Toto si musíme všetci uvedomiť.

Za rozhovor ďakuje

Eva Fábiánová