Vo štvrtok prebiehala v maďarskom parlamente všeobecná rozprava o návrhoch týkajúcich sa zákona o národnostiach žijúcich v Maďarsku.

Ak maďarský parlament odsúhlasí národnostnými organizáciami dva roky pripravovaný návrh zákona predloženýpredsedom parlamentného Výboru pre národnosti, slovenským parlamentným hovorcom Jánom Fuzikom, zákon o právach národností sa môže zmeniť. Podľa J. Fuzika je zmena potrebná preto, lebo národnostný zákon už nie je v každom bode v súlade s pozmenenými okolnosťami. Ako povedal, národnosti navrhujú o. i. zaviesť do zákona pojmy národnostného poslanca, hovorcu resp. výboru zastupujúceho národnosti, ďalej by chceli v zákone sprítomniť zmeny, ktoré nastali vo vzdelávacom systéme.V súvislosti s tým J. Fuzik dodal, že v dôsledku reformy systému verejného vzdelávania obecné národnostné samosprávy nadobudli možnosť stať sa prevádzkovateľmi inštitúcií. Vďaka návrhu by mohli prevádzkovať aj také vzdelávacie inštitúcie, v ktorých sa národnostnej výučby nezúčastňujú všetky deti, ale aspoň 75 % z nich. Zmenia sa aj jednotlivépravidlá súvisiace s fungovaním a financovaním národnostných samospráv, resp. s voľbou ich poslancov. Hovorca spomedzi zmien spomenul, že v zákone by pomenovali verejné úlohy celoštátnych zborov, absencia toho totiž spôsobovala anomálie vo financovaní. Môžu sa zmeniť aj pravidlá volieb poslancov národnostných samospráv – oproti doterajším štvorčlenným môže byť zbor päťčlenný. (Podrobnejšie informácie odzneli od J. Fuzika na novembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, o ktorom sa dočítate TU.)

Štátny tajomník Ministerstva ľudských zdrojov pre národnostné, cirkevné a spoločenské záležitosti Miklós Soltész vo svojom prejave prezradil, že vláda počas budúceho roku minie na národnosti 10,4 miliardy forintov. Popri tom sa rozšíri aj okruh inštitúcií, čo môže národnostiam v Maďarsku závidieť viac európskych štátov. Podľa neho nikdy nebolo také dobré patriť k niektorej národnosti v Maďarsku ako teraz.

Hlavná rečníčka vládnej strany Fidesz Mónika Dunaiová ubezpečila predkladateľa o podpore svojej frakcie a dodala, že cieľ je vytvoriť taképredpisy, ktorésú obšírnejšie a sú viac v súlade s každodennou praxou. Naznačila, že od roku 2011 sa právne prostredie menilo veľmi priaznivo a spomedzi modifikácií vyzdvihla zámer zmeniť pravidlá vzťahujúce sa na preberanie inštitúcií a voľbu poslancov.

Hlavný rečník opozičnej strany MSZP László Telki v súvislosti s návrhom zákona povedal, že podporuje zvýšenie počtu poslancov na päť, lebo už vopred bolo zrejmé, že štvorčlenné grémium bude problematické. Ďalej navrhol pridelenie budov národnostným samosprávam, kde by mali priestor na spoločensképodujatia.

Rózsa Hoffmannová v mene koaličnej strany KDNP povedala, že jej strana vždy pozorne sledovala otázky týkajúce sa osudu národností a vystupovala v tejto oblasti podporujúco. Ako vyzdvihla, nie každá európska krajinasa môže pýšiť tým, že jej národnosti prevádzkujú inštitúcie pedagogického alebo iného rázu.

V mene opozičného Jobbiku Csaba Gyüre taktiež ubezpečil predkladateľa o podpore svojej strany.

Nemecký národnostný hovorca Imre Ritter podal návrh na zvýšenie národnostných pedagogických príplatkov z 10 na 15 %. Podľa jeho slov hoci návrh pozostáva iba z troch viet, je mimoriadne dôležitý, keďže absencia pedagógov spôsobuje pre národnostné inštitúcie čoraz väčšie problémy. Ako kompenzácia nepriaznivej situácie by malo slúžiť zvýšenie prídavku, ktorý by bol právoplatný od 1. januára a jeho finančné krytie je zabezpečené. Dodal, že spomedzi národností žijúcich v Maďarsku osem prevádzkuje materskú školu, ale iba v každej siedmej sú zabezpečené personálne podmienky zákonom garantovanej úrovne vzdelávania, čo ohrozujeich fungovanie v samých základoch.

M. Soltész v mene vlády povedal, že podporuje návrh, keďže je v súlade s vládnymi cieľmi politiky vzdelávania. Následne návrh vo svojich príhovoroch podporili všetci poslanci.

(mti-zp)

Foto: facebook