Opäť začíname nový rok, čo nám pripomína neúprosné plynutie času. Tak v osobnom živote, ako v živote národnosti nás núti vyhodnotiť rok, ktorý práve máme za sebou a formulovať predsavzatia na rok, do ktorého vstupujeme.

V decembri uplynie 70 rokov odvtedy, ako sa po ukončení presídľovania Slovákov do Československa začala písať úplne nová kapitola v dejinách Slovákov v Maďarsku. Tá sa otvorila založením Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, ktorý nahradil Antifašistický front Slovanov aktívny v nábore na presídľovanie. Slovač tu síce zostala počtom a intelektuálne oslabená, ale bola aktívnejšia než kedykoľvek predtým. Náborová kampaň na presídlenie zmobilizovala aj tú – väčšiu - časť slovenského obyvateľstva, ktorá sa nakoniec rozhodla zotrvať v obciach a mestách založených odvážnymi a vytrvalými predkami. Slováci si svoje dejiny mohli písať samostatne iba krátko. Sľubne sa vyvíjajúca organizácia s narastajúcim členstvom sa po nástupe tzv. socialistického zriadenia stala úradom, organizácia zostala bez členstva. Tak to bolo až do prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, keď si príslušníci našej národnosti postupne vzali do pomyselných rúk pero a začali písať svoj vlastný príbeh. Bol to príbeh optimistický, pestrý a zároveň plný desaťročia nevídanej aktivity všetkých vekových skupín a vrstiev Slovače. Ako svet, ktorý nás vtedy obklopoval. Tento pohyb vyústil do politických zmien, do zmeny ústavy a pred 25 rokmi sa po dlhej príprave zrodil zákon o právach národných a etnických menšín. Bola to prvá právna norma upravujúca postavenie národností v Maďarsku. Tá, ktorá jej predchádzala, teda národnostný zákon z roku 1868, sa zrodila v úplne iných podmienkach mnohonárodnostného štátu. Zákon o právach národných a etnických menšín z roku 1993 vytvoril právny rámec systému národnostných samospráv ako zborov zabezpečujúcich možnosť rozhodovať o vlastnom osude. Obsahoval však aj sľuby, na plnenie ktorých zo strany politiky bolo treba ešte niekoľko rokov čakať. Napríklad na vytvorenie finančných podmienok zákonom zabezpečeného preberania a zakladania národnostných inštitúcií. V tomto procese sme my, Slováci, boli mimoriadne aktívni. V prvej etape budovania siete slovenských inštitúcií Celoštátna slovenská samospráva prevzala do svojej prevádzky resp. založila školské a kultúrne inštitúcie, ktoré sa stali základom často spomínanej kultúrnej autonómie. Stagnujúce finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu však dlhé roky znemožňovali rozvíjanie inštitucionálneho systému, ako aj zapojenie miestnych samospráv do tohto procesu.

Zmena nastala po roku 2014 a súvisela so splnením ďalšieho sľubu z obdobia politických zmien: vyriešením účasti národností na činnosti parlamentu. Pred štyrmi rokmi si v parlamentných voľbách národnosti prvýkrát zvolili svojich hovorcov. Aj keď inštitúcia parlamentného hovorcu bez hlasovacieho práva na plenárnych zasadnutiach, alebo spôsob jeho voľby nesplnili všetky očakávania národností, bezpochyby to bola nová kapitola v našich dejinách. Dvere Parlamentu Maďarska, po chodbách ktorého pred mnohými desaťročiami vo svojich sedliackych čižmách kráčal aj Čaban Ondrej Áchim, sa pre národnosti konečne otvorili. Počas uplynulých štyroch rokov sa predstavitelia národností naučili využívať tento nový nástroj v prospech svojich komunít. Zásluhou Výboru pre národnosti v Maďarsku sa podarilo zvýšiť zdroje na národnostné účely a presadiť zmeny niektorých, pre nás dôležitých zákonov. Vďaka týmto zmenám sa národnostné samosprávy dnes už môžu stať správcami štátneho majetku, ako aj nehnuteľností, ktoré vlastnia obce a mestá. Zatiaľ máme sedem takých škôl, o ich prevádzku sa stará národnostná samospráva – päť výchovno-vzdelávacích inštitúcií udržiava CSSM a ďalšie dva slovenské volené zbory v Alkári a v Níži. V týchto školách je budúcnosť vyučovania slovenského jazyka a odovzdávania našej kultúry mladej generácii dlhodobo zaručená. V záujme zachovania a rozvíjania slovenskej výučby predpokladáme aj preberanie ďalších inštitúcií. Vďaka novele národnostného zákona sa môžu prevziať aj také školy, kde sa po slovensky učí 75 percent detí. Naša komunita spravuje početné miestne národopisné zbierky a postupne vzniká sieť slovenských spoločenských domov. Tieto sa stávajú dôležitým priestorom pre slovenský kultúrny život v danej obci či meste, akýmisi istými bodmi a miestami stretávania. Pre samosprávy, ktoré udržiavajú inštitúcie, bol vytvorený rozpočtový rámec slúžiaci na hradenie ich nákladov súvisiacich s touto úlohou. Narastajúce zdroje na investície samospráv nám dávajú nádej, že CSSM sa podarí pokračovať v zlepšovaní podmienok vyučovacieho procesu v školách a získať nehnuteľnosť v Budapešti pre kultúrne inštitúcie.

Rok, ktorý stojí pred nami, je rok volebný. Druhýkrát v našich dejinách budeme môcť hlasovať aj za kandidačnú listinu slovenskej národnosti, z čela ktorej sa náš zástupca dostane do parlamentu. Aj keď podľa zákona na zvolenie hovorcu stačí jediný platný hlas za slovenskú listinu, ja osobne si myslím, že vôbec nie je jedno, akú podporu získa náš kandidát od našej komunity. Hlasovanie má totiž okrem praktického aj symbolický význam. Aktivita národností vo voľbách môže maďarskej verejnosti pripomenúť, že spolu s väčšinovým národom tu žijú aj predstavitelia iných národností, ktorí aj týmto spôsobom potvrdzujú svoju vôľu byť, podieľať sa na formovaní právneho prostredia svojej vlasti a ďalej obohacovať túto krajinu. Na to, aby sme mohli hlasovať za slovenskú listinu, musíme byť registrovaní ako národnostní voliči aj pre parlamentné voľby. Keď hlasujeme za túto listinu, svoje stranícke sympatie môžeme vyjadriť odovzdaním hlasu kandidátovi danej strany v našom volebnom obvode. Chcem vás povzbudiť, aby ste aj v parlamentných voľbách dali najavo: okrem sympatií voči niektorej politickej strane vám záleží aj na príslušnosti k slovenskej komunite. Veď patriť k slovenskej komunite v Maďarsku je dobré! Pridajte sa k nám! Keď nás bude viac, bude sa nám ľahšie pracovať a môžeme byť úspešnejší pri dosahovaní našich spoločných cieľov. Pomôžte, aby sme mohli dejiny slovenskej komunity v Maďarsku ešte dlho písať. Po slovensky a spoločne! K tomu nám všetkým želám veľa vytrvalosti a elánu!

Alžbeta Hollerová Račková
predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

Foto: archív